Slza na líci prská.
Klesám na zem bez hlasu,
dal si mi nejakú spásu?
Nejaký kúsok seba,
aký mi nik iný nedá?
Aspoň drobného citu štipku,
vari chceš radšej pipku?
Ktorá zo seba nič nedá
a mne je zase beda.
Lístie mi na nohy padá,
mala by som byť rada?
Že slobodu svoju opäť mám,
mám však pocit, že som tam,
tam, kde opäť žijem samotou,
tam, kde som sama sebe otrokom.
Tam, kde tma je každý deň,
tam, kde žijem a raz sa i zabijem,
tam, kde duše sú ďalej než ďaleko,
a ja tlak vyvíjam na jeho meno,
na jeho dušu svetom ubolenú,
tú svoju mám už spopolnenú.
City ťažko tlačím do úzadia,
bojím sa, že ma opäť zradia,
nebyť už klaunom bez tváre,
všade vôkol gestá beztvaré.
Túžiš byť večne sám sebe pánom?
A mám byť i ja svojej duši paňou?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár