„Dobre môžeme ísť aj ja som hladná.” Lukáš ju doviedol do kuchyne. Ivan už na nich čakal za dverami. Sadli si k stolu a Lukáš začal vychvaľovať koláče.
„Tento vyzerá lákavo, ” povedal a vzal do úst zákusok poliaty čokoládou. Kika sa pustila do jablčnej štrúdle, keď Ivan vyšiel spoza dverí a na jej zdesenie ich zamkol.
„Tak a teraz mi už neutečieš, ” usmial sa na ňu. Kika vystrašene vstala.
„Lukáš zachráň ma pred ním, ” prosila Kika.
„On ťa nezachráni, je totiž mojím komplicom, ” uškrnul sa Ivan.
„ Nehnevaj sa na mňa sesternička. ”
„To ti len tak ľahko neprejde, ” odsekla zlostne.
„Ďakujem za ochotu, ” povedal Lukášovi a otvoril mu dvere. Kika chcela ujsť za ním, no on bol rýchlejší a zamkol ich.
„Pusti ma, lebo inak zavolám políciu,” vyhrážala sa mu.
„Však nemáš mobil tak neviem ako to chceš zrealizovať? ”
Kika si rezignovane sadla za stôl. „ Dobre teraz vyklop prečo si prišiel. ”
„Vieš vtedy v máji som sa s tebou nerozišiel pre iné dievča. Vždy som miloval len teba. ”
„A prečo si potom tvrdil, že ma už neľúbiš, ” skočila mu Kika do reči.
„Musel som klamať, pretože som sa bál, že ... . ”
Kika ho opäť prerušila „A čo ho si sa bál? Že ťa nechám? ” Ivan nepokojne chodil po izbe premýšľajúc nad vhodnou odpoveďou na jej otázku.
„Môžete ma vpustiť dnu? ” ozval sa nejaký hlas za dverami. Ivan sa s povzdychom pobral k dverám. Mirov kamarát prišiel po zásoby vína, ktoré boli vo veľkej debni v kuchyni. Kika mala príležitosť ujsť Ivanovi, čo aj hneď využila. Vybehla na trávnik, kde sa práve rozbiehala diskotéka. Rozhodla sa, že radšej pôjde domov ako bude čeliť neustálemu prenasledovaniu Ivana.
„Prečo si odišla? ” spýtala sa jej Zuzka, keď sa vrátila z oslavy. Kika ležala v posteli a čítala jednu zo svojich obľúbených kníh.
„Ivan za mnou neustále doliezal. Už mi to liezlo na nervy. Zuzka si prisadla k nej na posteľ.
„A dal ti tie ruže? ”
„Nie bol taký zaskočený mojou reakciu , že celkom na ne zabudol. ”
Na ďalší víkend prišla Natálka a v sobotu večer dorazil na veľké ujovo potešenie aj Kikin brat Martin. „ Zajtra plánujem ísť na túru, ” povedal svojej rodine pri obede.
„Ale oci my sme sa už dohodli, že pôjdeme do Námestova, ” ozvala sa Zuzka.
„A na čo? ” Ujo nechápal, čo ich môže na meste lákať.
„Sú tam kolotoče. ”
„Však môžeme ísť aj samy, ” ozvala sa teta, keď zbadala sklamanie na ujovej tvári.
„Samy? Každú nedeľu predsa chodíme spolu. Aspoň Lukáš by mohol ísť s nami. ”
„Ja nie mám svalovicu, ” vyhovárala sa Lukáš.
„Z čoho z tej minulej túry? ”
„Asi áno, ” odvetil Lukáš zadržiavajúc smiech.
„Tak pod ty s nami, ” obrátil sa k Martinovi.
„Rád by som šiel, ale celú noc som nespal. ” Ujo bol znechutený tým ako sa všetci vyhovárajú.
„Dobre drahá, ideme samy. A možno prehovorím suseda. ” Ten bol rovnakým milovníkom hôr ako ujo.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár