Bolo už poludnie, keď zostupovali z Ostrého Roháča, aby dobyli Plačlivé. Kika sa sťažovala, že ju bolia nohy. Ujo pohoršene povedal. „ Mala by si viac športovať. ” Kika potom už nehovorila nič a ďalej poslušne kráčala hoci si takmer necítila nohy. Konečne došli na vrchol Plačlivého. Všetci si unavene posadali, len ujo ostal stáť a nadchýnal sa pekným výhľadom. Potom ho napadlo, že bude svoju neter skúšať názvy vrchov.
„Ako sa volá tamten vrch,” spýtal sa ukazujúc na mierne skalnatý vrch. Kika si nevedela spomenúť na jeho meno tak sa pokúsila si tipnúť.
„Myslím že je to Salatín, ” povedala.
„Ja ti dám taký Salatín. Čo nepoznáš Salatín veď som ťa to učil minulé leto. ”
„Aha tak Baníkov je ten vedľa. ”
„Správne, potešil sa ujo aspoň niečo som ťa naučil. Volá sa aj srdce Roháčov, ” poučoval Kiku. „Musíš k nám častejšie chodiť. V meste ani nemáš čo robiť. ” Ujo bol presvedčený, že mestá akokoľvek veľké sú nudné a nezaujímavé.
„Nenudím sa. Chodím do kina a na diskotéky, ” odporovala Kika.
„Ale ten mestský vzduch je hrozne znečistený. Nemohol by som tam bývať. ” Kika sa iba pousmiala. Ujo sa rád škriepil so svojou neterou o výhodách života na vidieku. Zakaždým ju presviedčal, že na vidieku sa žije zdravšie a že ľudia z dedín sú menej náchylní na rôzne ochorenia. Aj teraz sa medzi nimi rozprúdila vášnivá diskusia, do ktorej sa zamiešal Marek. Pridal sa na Kikinu stranu.
„No toto ešte aj vlastný syn je proti mne, pohoršoval sa ujo hoci mu na tvári pohrával šibalský úsmev. Na Plačlivom sa zdržali najdlhšie. Už ich nečakalo žiadne namáhavé stúpanie, iba nenáročný zostup do Smutného sedla. Zuzku ešte vždy držal Patrik za ruku. Cestou sa vyfotili pri sochách vystavaných zo skál. Niektoré pripomínali stonhenge alebo muža s klobúkom.
Oddychovali v Smutnom sedle a ujo im rozprával svoje príhody z čias, keď robil nosiča vo Vysokých Tatrách. Všetci pozorne počúvali ako raz utekal pred dažďom, ktorý ho zastihol cestou do chaty. Zuzka s Kikou si sadli trochu bokom od ostatných. Patrik rozdával dievčatám mentolové cukríky. Vždy keď sa Zuzkin pohľad stretol s Patrikovým, vyľakane sa od neho odvrátila. A vtedy si zaumienila, že sa to nesmie nikdy dozvedieť. Povie to iba Kike, no ešte sa na to necítila dostatočne silná. Želala si, aby už čím skôr došli na parkovisko. Bola hrozne zmätená sama zo seba. Ujo sa zdvihol zo zeme a povedal, že by už mali ísť. Kika rýchlo vstala, no len čo Patrik videl, že sa zberá na odchod, postavil sa aj on. Ujovi sa podarilo cestou zo Smutného sedla odfotiť párik zatúlaných kamzíkov. Bola to úchvatná fotka a ujo bol na ňu právom hrdý. Predposlednú zástavku si urobili na križovatke turistických trás, odkiaľ viedla jedna značka okolo Roháčskych plies.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár