Zabuchla som dvere tak silno, že skoro vyleteli z pántov. Po tvári mi tiekli slzy-
Tej fotografie sa nikdy nezbavím, hovorila som si v duchu. Nasadila som si mp3-ku na uši a pustila si Nothing compares to you.
It"s been so lonely without you here
Like a bird without a song
Nothing can stop these lonely tears from falling
-Miláčik si doma? Nakukla som do obývačky. Odpovedalo mi len ticho.
-Si doma? Zopakovala som.
Nič.
-Neignoruj ma, dobre?
Ticho.
S plačom som sa hodila na posteľ.
-Tell me baby where did I go wrong, spievala som z posledných síl.
Dnes máš narodeniny. Dvadsaťšesť rokov. Čo ti kúpim, láska? Novú košeľu? Rifle? Plyšového medvedíka?
Otvorila som oči a posadila sa. Nebol si tam..Neležal si vedľa mňa na posteli. Ani som nepočula z kúpeľne zvuk tečúcej vody..ani žiadne búchanie, ktoré by svedčilo, že si v kuchyni a robíš si raňajky. Vyskočila som z postele a obula si papuče. Pristúpila som ku skrini a prudko ju otvoriac.
Tvoje veci tam neboli..Hystericky som sa zasmiala. Občas som mala chvíle, keď som neverila, že si odišiel..Občas som si naivne myslela, že je všetko ako predtým..
Zavolala som do práce. Rozhodla som sa ostať doma a urobiť si deň pre seba. Kolegyni som povedala, že sa necítim veľmi dobre. Asi žalúdočná nevoľnosť. Dobrá výhovorka, pomyslela som si.
-Dnes je čas na zmeny, povedala som svojmu obrazu v zrkadle. Uvarila som si čaj a sadla si k počítaču. Prihlásila som sa na plochu a napísala na plochu, či sa niekto nechce so mnou stretnúť.
Ani nie o pol minúty som mala tri rýchle pošty. Vybrala som si jedného a dohodla si rande. Na štvrtú poobede. Miesto stretnutia navrhol on. Jednu zašitú kaviareň v centre mesta. Vraj ma tam už bude čakať.
Naraňajkovala som sa a pobrala sa do obchodu. Ako naschvál som tam musela natrafiť na kolegyninho manžela. Našťastie sa mi podarilo skryť za regál, tak si ma nevšimol. Ešte že som taká rýchla! O polhodiny som už sedela u kaderníčky. Požiadala som ju, aby mi urobilo niečo s vlasmi.
Skrátili ich o päť centimetrov a dala mi aj melír. Vyzerala som fakt skvelo.
-No, čo poviete?
-Bombové, vyhlásila som nadšene.
Zaplatila som a bežala na zmrzlinu. Tam som stretla segru.
-Ahoj, pozdravila ma.- Čo si robila s vlasmi?
-Bola som u kaderníčky.
-Máš to dobré, obzerala si ma.- A ináč bola si u toho psychológa?
-Hej, bola a dnes mám ísť zase, ale nepôjdem.
-Prečo?
-Mám totiž rande, povedala som s tajomným úsmevom.
-Rande? Prekvapene na mňa pozrela.
-Áno cez pokec.
-A o koľkej?
-O štvrtej.
-A čo psycholog?
-Kašlem na neho, aj tak ma minule naštval. Možno si ma aj poznačil do toho svojho diára, ale ja som nesľúbila, že prídem.
Na segrino naliehanie a presviedčania som k nemu napokon išla, aj keď som nemala vôbec chuť ho vidieť.
-Ahoj, pozdravil ma.- Už by sme si mohli aj tykať, nie? Usmial sa.
Aký hnusný pokrytecký úsmev!
-Pre mňa za mňa, pokrčila som plecami.
-Juraj, podal mi ruku.
-Simona, stisla som mu dlaň a rýchlo ju aj pustila.
Posadila som sa do kresla.
-Tak ako sa máte?
-Výborne.
-To rád počujem.
-Dnes idem na rande, pochválila som sa.
Zdesene na mňa vyvalil oči.- Vážne? A s kým?
-S jedným týpkom z netu.
-Tešíš sa?
-A ako. Už sa neviem dočkať, kedy ho uvidím.
-Nemala by si s ním isť.
-Prečo? Pozrela som nahnevane na neho.
-No páčiš sa mi, priznal sa.
-No a?
-Môžem ťa pozvať na kávu?
-Nie, odsekla som.- S tebou by som na kávu nikdy nešla.
-Nikdy nehovor nikdy.
-To vždy pozývate pacientky na rande? Premerala som si jeho peknú tvár. Peknú ale falošnú..Po tom, čo mi navrhol, aby som urobila s Martinovou fotkou, som nemala na neho dobrú mienku..
-Nie, ty si prvá.
-Prvá dnes, si chcel povedať, nie?
-Vravím pravdu.
-Idem už, lebo nestihnem to rande.
-Počkaj ešte, nedohodli sme sa na termíne.
-Ani sa nenamáhaj. Už neprídem nikdy, zdôraznila som a trielila rýchlo preč. Cestou ku kavierni som počúvala moju srdcovku.
Since you been gone I can do whatever I want
I can see whomever I choose
I can eat my dinner in a fancy restaurant
But nothing
I said nothing can take away these blues
Mp3-ku som si zabudla dať dole, tak nečudo, že moj nápadník sa tak podivne uškŕňal.
-Co je?
-Máš na ušiach mp3-ku.
-Aha, odvetila som a dala si ju dolu.
-Ináč ja som Martin, predstavil sa.
Vystrašene som prehltla.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.