Niekto zazvonil. Keďže som bola v dolnej obývačke a pozerala popolušku, otvorila som.
„Ahoj,“ pozdravila som s úsmevom Andreasa.
„Ahoj,“ odzdravil,“ prosím, neusmievaj sa tak škodoradostne. Ten cucflek bol nehoda.“
„Vážne?“ stále mi neschádzal úsmev z tváre,“ to isté povieš aj našej mame?“
„Môžeš zavolať Kat?“
„Hneď som späť. Len si pohodlne sadni a počkaj na mamu,“ uškrnula som sa.
„Vieš o tom, že si krutá?“
„Samozrejme,“ utekala som hore. Zaklopala som na dvere Kat.
„Áno?“ otvorila.
„Dole ťa čaká priateľ. Mama nie je doma, lenže jemu som to neprezradila.“
„“Vtipné“,“ neodpustila si iróniu,“ si ako malé decko,“ šla dole.
„Ja viem! A teší ma to!“ odkričala som jej.
30.12.
„Takže,“ prevracala som papiere,“ realizmus.“
„Dobre,“ nadýchol sa Mike, vysvetlil čo to je a vymenoval pár autorov, ktorí tam patria. Sedeli sme v jeho izbe na jeho posteli a učili sa na maturitu zo sloviny. Aspoň sme sa snažili.
„A ďalej?“ hľadela som do poznámok.
„Ktorá je to otázka? Tak ďaleko som sa nedostal,“ sťažoval sa.
„Piata. Trošku sa snaž. Takto nezmaturuješ.“
„Zmaturujem. Len ty to berieš strašne vážne.“
„Neberiem. Na maturitu som dávno naučená. Teraz sa zaoberám testami na medinu.“
„Nena stačí,“ vzal mi z rúk papiere,“ je voľno. Máš právo ulievať sa z učenia.“
„Ja sa predsa neučím veľa. Len t....“
„Vážne?“ prekrížil si ruky,“ tak mi niečo povedz o realizme.“
Začala som verklikovať naučenú odpoveď. Po minúte monológu ma začal bozkávať. Usmiala som sa a pomaly si ľahla. Bozkávali sme sa a hladili.
„Toto mam brať ako čo?“ spýtala som sa s úsmevom.
„To, že na dnes učenia stačilo.“
„Dobre. Ale prisahaj, že sa to doučíš.“
„Prisahám,“ usmieval sa,“ a potrebujem niečo od teba zistiť.“
„Počúvam.“
„Čo plánuješ na Silvestra?“
„Hmmm,“ zamyslela som sa,“ každý rok mama pracuje, Kat je von a ja sedím doma. Prečo?“
„Tak tento rok to bude niečo úplne iné.“
„Ale nevrav,“ pochybovačne som sa na neho zahľadela,“ a čo budem robiť?“
„Trénovať na Helsinki. So mnou, Kat a Andreasom na mojej chate v Tatrách.“
„Čo?“ musela som sa posadiť.
„Myslel som si, že sa ti ten nápad bude páčiť,“ tiež sa posadil.
„No... páči. Problémom je ale mama. Neverím, že by ma pustila na chatu bez Kat. A Kat určite nepustí kvôli tomu cucfleku.“
„To nemyslíš vážne. Ste dospelé,“ zatváril sa akoby som mu hovorila, že dva a dva je tri.
„Sme, ale mama je mama. Andreas prišiel k nám a hodinu sa rozprával s mamou v jej pracovni. Spracoval ju aby ho nevykastrovala, ale nemyslím si, že by ju pustila na chatu.“
„Ak áno, šla by si?“ položil priamu otázku.
„Rozhodne áno. Chcem byť cez Silvestra s tebou a o polnoci ťa pobozkať.“
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
1dada5
22. 2.febuára 2013 19:56
vykastrovala ide ti to lekná časť
Napíš svoj komentár