--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Domov som prišla po hodine. Vyzula som sa a naštvane utekala hore do izby. No v mojej a Katinej obývačke som niekoho zbadala. Sedel na gauči.
„Ahoj,“ pozdravil ma Andreas.
Bez slova som pokračovala do izby.
„Hej! Pozdravil ti. Je slušné odzdraviť,“ zjazdila ma Kat, ktorá akurát vyšla z wc.
„V poslednom čase nezdravím ani tebe. Prečo by som mala jemu?“
„Slušnosť?“
„Môžem sa ťa niečo opýtať?“ postavil sa ku nej predo mňa Andreas,“ urobil som ti niečo, že ma tak nenávidíš?“
„Nie. Ide skôr o to čo predstavuješ,“ odpovedala som mu popravde. Potom keď už zrejme nemal čo povedať, zamkla som sa v izbe. Pustila som hudbu a sadla si na posteľ. Rozplakala som sa a všetko sa vo mne hromadilo. Všetky pocity, zlosť, smútok, nenávisť.... všetko mi spôsobovalo neskutočné muky ktoré som nedokázala prekonať. Po hodine som vytiahla nožnice a odlepila leukoplast zo včerajšej rany na prste. Znovu som si spôsobovala bolesť, otvorila nožnicami ranu. To však už nepomáhalo tak ako včera. Vyhrnula som rukáv a skúsila nožnicami prejsť po zápästí. Nerezala som. Len škrabala. Keď škrabance začali presakovať až na krv, vytiahla som vreckovky a utrela si to. Nakoniec som vreckovky spláchla do wc a stiahla rukávy dole. Pozrela som na seba do zrkadla a vyzerala som hrozne. Bledá s dvoma čiernymi machuľami okolo očí od roztečených liniek. Odlíčila som sa a akoby nič zišla dole.
„Ahoj zlatko,“ objala ma mama,“ ako si sa dnes mala v škole?“
„Ušlo to,“ vzala som si džús z chladničky.
„To som rada. Inak čo vieš o tom Andreasovi?“
„Láska pokoj,“ zastavil mamu Dávid,“ je to Katina vec nemyslíš?“
„Je to chalan z našej školy. Najlepší kamarát Mikea. Viac odo mňa nechci počuť.“
O dva týždne:
Ležala som v izbe na posteli a písala si na papier jednu z mojich depresívnych básni. Vo veži mi šiel Yiruma- River flows in you. Hotová depresia z každej strany. A moje ruky boli už celé dorezané. Nemohla som si dovoliť krátke rukávy. Nestačili ani hrubé náramky.
„Nen?“ zaklopal mi Dávid na dvere. Vzala som ovládač a stíšila hudbu.
„Áno?“
„Máš návštevu.“
„Nerob si srandu,“ začala som pridávať hlas.
„Otvor. Stojí tu Mike.“
Zastala som. Čo? Mike?! Vyskočila som ako strela a obzrela sa v zrkadle. Zhlboka som sa nadýchla a otvorila dvere.
„Ahoj,“ pozrela som na Mikea. Naozaj stál za dverami. Dávid už bol preč.
„Ahoj. Dnes som nebol na labakoch a potreboval by som poznámky.“
„Jasné,“ pochopila som. Čo iné by mohol odo mňa chcieť? Odstúpila som od dverí a pustila ho do izby. Rozhliadol sa.
„Takže,“ našla som na posteli zošit a podala mu ho,“ nech sa páči.“
„Stačí keď ti ho prinesiem na labaky?“ vzal si ho.
„Domácu už mám spravenú.“
„Že ma to neprekvapuje,“ zasmial sa.
„Smeješ sa mi? Viem, že som divná,“ vrhla som na neho naštvaný pohľad.
„Môžeš mi povedať čo som ti spravil? Neodpísala si ani na jednu správu na facebooku, v škole sa mi vyhýbaš, si na mňa hnusná... čo sa deje? Rozumeli sme si.“
„Mike, máš poznámky tak môžeš ísť,“ otvorila som dvere.
„Nič som ti nespravil. Zastával som sa ťa.“
„Choď prosím preč.“
Pravda je taká, že som nechcela aby sa Diana dozvedela, že Mike bol u mňa. Pred pár dňami sa dozvedela, že chodievam s Mikeom na labaky a vytrhala mi pár vlasov.
„Tak dobre. Ale nie je to moja vina,“ odišiel preč.
Zatvorila som dvere a rozplakala sa.
Mike:
Otvoril som vchodové dvere a vošiel domov. Vyzúval som sa a zbadal lodičky.
„Do riti,“ zanadával som a prevrátil očami. Potichu som sa snažil prejsť chodbou na schodisko a do izby.
„Mike?“ vyšla z obývačky mama. Zastal som a otočil sa.
„Áno?“
„Máme návštevu.“
„Povedz Diane, že nemám záujem,“ pokračoval som v ceste.
„Michael! Takto som ťa nevychovala. Je to tvoja priateľka.“
„Nie mami,“ vrátil som sa k nej,“ už vyše mesiaca s ňou nechodím. Nevie to pochopiť.“
„To bolí,“ pridala sa k nám Diana,“ Anna musím sa s tým zmieriť,“ tykala mojej mame a leskli sa jej oči. Bolo mi z nej na vracanie. Poznal som Dianu a toto len hrala.
„Pôjdem. Ďakujem za rozhovor,“ rozlúčila sa s mamou a odchádzala.
„Počkaj,“ zastavila ju mama a pozrela na mňa,“ to ju necháš takto odísť?“
„Ja si s ňou nemám čo povedať.“
„Chodili sme spolu dva roky a podľa teba si nemáme čo povedať? Sklamal si ma. Ublížil mi,“ vzala si kabelku.
„Nič také,“ mama jej vzala kabelku,“ vyzuj sa a hore sa porozprávate.“
Rezignoval som kvôli mame a prikývol. Diana stále hrala obeť a spolu sme vyšli na poschodie do mojej izby. Otvoril som jej dvere a vošla.
Jednu časť som mal s trofejami, hokejovými plagátmi , dresmi, druhú so skriňami, posteľou a stolom.
„Nič sa tu nezmenilo,“ posadila sa a preložila si štíhle nohy spod minisukne. Položil som veci od Neny na stôl a prisadol si vedľa Diany.
„O čo ti ide? Kvôli mame nezmením názor.“
„Čo si o mne myslíš? Robím to preto, lebo ťa milujem. A veľmi mi chýbaš,“ pohladila ma po tvári.
„Prestaň. Ty miluješ len seba.“
„To nie je pravda. Chceš všetko čo sme spolu zažili len tak zahodiť?“ nahla sa a bozkala ma na krk. Zatvoril som oči. Sadla si na mňa obkročmo a dala ma ľahnúť. Bozkala ma na pery a zašla mi pod tričko.
„Diana?“ pošepkal som.
„Áno láska?“ dala si dole tričko.
„Ja sa s tebou nevyspím.“
„Čo?“ prestala a ostala na mňa hľadieť.
„To,“ dal som ju zo mňa dole a postavil sa.
„Prosím?!“ neveriacky skríkla ako keď decku vezmete hračku.
„Vieš kto ovláda mužov sexom? Ku*vy a zlatokopky.“
Odula sa a obliekla si tričko.
„Tam sú dvere,“ ukázal som. Prišla ku mne a poriadnu mi vlepila.
„Nie som štetka! Toto sa stane žene ktorá ľúbi. Ale nezaslúžiš si ma. Už to chápem.“
„Teba moja milá by som neodporučil ani najhoršiemu nepriateľovi. A vlastne hej. Na sex áno. Ten ušiel.“
„Špina!“ vzala učebnicu zo stola a hodila ju po mne. Ešte, že som sa uhol. Zabával som sa a smial. Potom vzala Nenin zošit, že ho hodí no zastala.
„To nie je tvoje písmo,“ pozrela na neho a začala ho listovať.
„To nie je tvoja vec,“ vzal som jej ho.
„Takže Nena... u nej si práve bol? Ako ma môžeš vymeniť za takú chuderu?“
„U Neny som bol po poznámky. A nie je chudera. Je múdra. Čo ty pochopiť nedokážeš, keďže tebe múdrosti nenadelili.“
„Takže si nedala povedať. Toto si vypijete obidvaja,“ otvorila dvere.
„Nedala si povedať?“ chytil som ju za ruku,“ čo si jej urobila?“
„Dohovorila jej. To je všetko.“
„Nie si len štetka ale aj suka. Vypadni.“
„Toto nenechám len tak. Budeš ľutovať. Aj ona,“ rozbehla sa dole schodiskom a o chvíľu som počul len buchnutie dverí. Povzdychol som si a sadol k stolu. Zapol som si hudbu, notebook a popri počúvaní prepisoval poznámky.
„Čo si jej spravil?“ objavila sa pri mne mama.
„Mami ja s Dianou chodiť nebudem. Je to hrozný človek,“ ani som na ňu nepozrel.
„Ale je z dobrej rodiny. Aj športuje.“
„To sú jej jediné klady. Naopak ma na nej irituje jej povaha, vyjadrovanie, nízke iq a hlavne správanie.“
„Sklamal si ma,“ skonštatovala smutne.
„Dohodli sme sa, že mi do vzťahov hovoriť nebudeš. Diana je minulosť. Bodka. A teraz sa potrebujem učiť ak dovolíš,“ nepriamo som ju poslala preč. Poslúchla ma a šla preč.
„Asi ti to vypadlo,“ zdvihla niečo zo zeme a podala mi papier. Keď zatvorila, pozrel som na neho. Bol písaný čiernym perom a dookola boli nakreslené kríže. V rohu šibenica.
Viem,
Raz tu bolo dievča šťastné
napíšem,
Bolo tak nevinné
Zmenila sa
Nebolo to jej vinnou
Bála sa
Stála sa obeťou
Áno,
Mala sa pozbierať
Nie,
Nedokázala sa viac usmievať
Plakala,
Chcela len pochopenie
Nariekala,
Dostala utrpenie
odkaz,
o odpustenie poprosí
Povraz,
Na ňom sa obesí
N- naivná
E- emocionálne labilná
N- nenormálna
A- adoptovaná stopercentne
O- ohavná
R- retardovaná
N- nula
T- totálna nula
O- otravná
V- vymletá
A- analfabet
Dočítal som a nemohol uveriť , že niekto môže niečo také napísať. O sebe! Odložil som to do jej zošita a šokovane premýšľal. Nena bola vážne na dne. A dotkol sa jej ten incident v šatni. Možno, že nie len ten podľa slov Diany. Preto so mnou Nena nechcela hovoriť.
Vzal som mobil a vytočil Andreasa.
„Ahoj, čo by si rád?“ zdvihol.
„Si s Kat?“
„Áno. Sme akurát pred jej domom. Prečo?“
„Dáš mi ju?“
„Prečo si nevolal jej?“ nechápal.
„Lebo teba som mal prvého vo volaných číslach a s tebou je vždy. Tak mi ju daj.“
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
hereiam
13. 1.januára 2013 13:02
ďakujem
Napíš svoj komentár