„Nič sa mi nestane, prisahám.“
„Pri človeku ako je Leo?“ obával sa Ted.
„Áno. Nič sa nedozvie, Nena tiež nie, len bude chodiť do školy.“
„Čo chceš urobiť?“ spýtala som sa Nata na rovinu.
„Uvidíte,“ zahovoril.
„Dobre, teraz nás pozorne počúvaj,“ dochádzala mi trpezlivosť, „chceš o všetko prísť? Leo je človek s ktorým sa nezahrávaj. Okrem iného si sa so všetkým už zmieril.“
„Zmieril som sa s tým a rezignoval kvôli tomu, aby to neovplyvnilo vaše životy. Aby neublížil vám. No čo sa týka mňa, tak už dávno som prišiel o všetko. Nena bola moje všetko.“
„Nat!“ vyskočil na nohy Jerry, „chodí s Leom!“
„Prestaňte na mňa útočiť. Nechcem s ňou opäť chodiť. Dám jej naďalej pokoj, nech si robí čo chce. No nedovolím, aby premárnila svoj talent. To je všetko,“ vysvetlil a vybral sa preč.
„Budeme ticho, pokiaľ mi dovolíš u vás bývať,“ zakričala som za ním.
Vrátil sa do obývačky s prekvapeným výrazom: „čo?“
„Dobre si počul,“ prikývla som a prekrížila si ruky na hrudi, „nejaké námietky?“
Na moje prekvapenie sa len pousmial, pokrútil hlavou a znovu odišiel.
Nena:
Bol Február, úspešne som zvládla skúškové obdobie a s dobrým pocitom odchádzala z fakulty po prvom dni v novom semestri. S Leom sme sa držali za ruky, Veronika kráčala vedľa nás a rozprávali sme sa o nových predmetoch. Pri autách sme sa ňou rozlúčili a Leo nás viezol na obed do reštaurácie.
„Dnes mi volal otec,“ povedal, keď sme jedli.
„O čo šlo?“ napichla som na vidličku kúsok šalátu.
„Dnes príde na večeru.“
„Dobre, niečo pripravím. Čo má rád?“ zaujímala som sa.
Nadiktoval mi presne jedlá, ktoré som mala navariť a len som chápavo prikývla. Neprotestovala som, čomu by to prospelo? Ničomu.
Keď sme sa vrátili domov, povedal, že musí niečo vybaviť, odišiel z bytu a preto som si pustila rock, ako zakaždým keď odišiel z domu, a varila. Po hodine a pol som vypla sporák, pripravila v jedálni dokonalé prestieranie a začala sa v kúpeľni obliekať do šiat, ktoré zodpovedali predstavám Leovi a jeho otca. Dala som si záležať na úprave vlasov do dokonalého vrkoča a stále mala dvadsať minút do príchodu návštevy.
Zasadla som k notebooku a kontrolovala maily. Medzi novými som našla správu z VŠMU.
Nezabudnite hlasovať za najlepšiu prácu našich študentov hudby!
Zo záujmu som klikla na stránku školy a našla všetky semestrálne práce podľa ročníka. Prihlásila som sa podľa mailu a prekvapilo ma, že mi to šlo, keďže som už z VŠMU odišla, no nechala som to tak a postupne počúvala skladby, až som v druhom ročníku našla Natovu. Volala sa Walk away. Podľa čísel som si všimla, že vyhrával. Usmiala som sa a tešilo ma, že sa mu darilo. Pustila som ju a zatajil sa mi dych.
(pozn. originál Black veil brides- Walk away » www.karaoketexty.sk/texty-piesni/bl...
Skladba skončila a ja som nemo pozorovala notebook a ani si to neuvedomovala. Rozum nefungoval, prestala som racionálne uvažovať a ozývalo sa len moje srdce. Moje srdce spôsobilo, že sa mi oči naplnili slzami a veľmi som ho chcela vidieť.
„Ahoj miláčik,“ vyrušil ma Leo. Zaklapla som notebook a rýchlo si utrela slzy. Rozum sa opäť naštartoval.
„Ahoj zlatko, už ste tu?“ postavila som sa z gauča a uvidela jeho otca, dekana.
„Áno,“ usmial sa a pobozkal ma na líce. Hrane som sa usmiala a privítala sa s jeho nadšeným otcom.
Začali sme jesť moje pripravené jedlo, Henry ma chválil a gratuloval nám k výborným študijným výsledkom. Vychádzali zo mňa zdvorilostné frázy jedna za druhou a v hlave mi dookola hrala skladba Walk away.
„Čo ti je?“ pýtal sa ma Leo, keď odprevadil otca a umývala som riad.
„Nič, prečo?“ nerozumela som.
„Lebo to na tebe vidím,“ oprel sa o linku.
„Nechaj to tak. Tvoj otec si nič nevšimol, tak to nerieš.“
„Ako chceš. Idem ešte niečo vybaviť.“
„Dobre, pozdrav tú, ktorú zakaždým voláš niečo,“ pozrela som mu od umývačky do očí.
„Žiarliš?“ uškrnul sa.
„Nie. Som rada, aspoň to nechceš odo mňa. Kúpim ti kondómy ak potrebuješ,“ zapla som gombík a zatvorila sa v hosťovskej izbe, ktorú som používala ako svoju. Počkala som kým sa ozvalo buchnutie vchodových dverí a opäť si zapla Natovu skladbu.
Nat:
Bolo sedem hodín večer a vybral som sa do Rocky baru. Mali sme koncert a z tohto dôvodu mi nemohlo nič zničiť náladu.
„Tak tu je naša hviezda,“ rozžiarila sa Niky pri barovom pulte a silno ma objala.
„Au!“ skríkol som.
„Čo je?“ odtiahla sa vystrašene.
„Nič.“
„Čo máš s rukou? Včera ti dali dole sadru. Bolí ťa?“
„To nič nie je,“ zaklamal som.
Nedala sa odhovoriť a vyzliekla mi bundu. Predlaktie ľavej ruky som mal prelepené ochranou fóliou.
„Ty si si dal nové tetovanie?“ pochopila, „ukáž!“
„Ešte nie. Musí byť 5 hodín zalepené. Okrem iného je to len začiatok.“
„Začiatok?“ nepochopila.
„Áno, chcem si dať postupne potetovať celú ľavú ruku.“
Vyvalila na mňa oči: „naši ťa zabijú.“
„Nevadí, vieš, pomáha mi to,“ žmurkol som na ňu, „takže, čo si mi chcela povedať? Prečo mám byť hviezda?“
„Nevieš?“ obzerala si moju ruku, „vyhrávaš hlasovanie na školskej stránke.“
„Ja?“ pýtal som sa šokovane.
„Ty,“ prikývla, „dnes to oslávime.“
„Vieš o tom, že si najlepšia sestra na svete?“
Prestala skúmať tetovanie: „čo odo mňa chceš?“ smiala sa.
„Nič, konštatujem,“ objal som mu, „bez teba, chalanov a rodičov som nič.“
„Nat,“ dala mi pusu na čelo, „si oveľa lepší ako si myslíš. A neboj, nájdeš si tu pravú lásku.“
„Ak som ju už našiel, no nemôžeme byť spolu?“ pošepkal som jej v objatí do ucha.
„Tak to potom osud zariadi tak, že raz budete s Nenou opäť spolu.“
„Pomohol som jej a viac sa nesnažím o nič.“
„Správne,“ usmiala sa na mňa, „poďme za chalanmi.“
Nena:
„Letne skúškové bude ešte horšie ako zimné,“ predpovedala Veronika, keď sme spoločne kráčali na ďalšiu prednášku.
„Aj ja si myslím, lenže nie je to logické, keďže študujeme právo?“ odvetila som.
Hľadela na mňa ako bacil do lekárne a potom len prikývla. Rozosmialo ma to a otvorila som nám dvere do učebne.
„Robíš si zo mňa srandu,“ kritizovala ma.
„Ja zakaždým,“ položila som kabelku na lavicu v aule.
„Nezvoní ti mobil?“ upozornila ma. Vážne zvonila moja zvučka a uvidela som neznáme číslo.
„Hneď som tu,“ povedala som jej a vyšla na chodbu. Zdvihla som.
„Prosím, Orntová,“ oprela som sa o parapetu okna na chodbe.
„Dobrý deň, Mária. Prečo ste včera nebola na hodine?“
Zastavil sa mi dych a skoro mi spadla sánka na zem: „ja... pán Kolen?“
Spoznala som svojho vyučujúceho z VŠMU.
„Áno. Moja najlepšia študentka si urobí voľno?“
„Ale ja u vás už neštudujem. Pred začiatkom semestra som štúdium zrušila.“
„Robíte si z nás dobrý deň? Najskôr všetko zrušíte, potom všetko vyplatíte a teraz neprídete na hodiny a hráte sa na nechápavú?“
„Ale ja som to nevyplatila,“ povedala som zmetene.
„A kto iný by vyplatil vaše štúdium?“
Mozog rozmýšľal na plné obrátky a po minúte pochopil... Nat.
„Prepáčte, dnes prídem do školy a všetko dám do poriadku, sľubujem.“
„To dúfam. Dopočutia,“ zložil.
Chytila som si ústa, pozerala von cez okno a v odraze si všimla, že sa napriek zmeteniu usmievam. Čo?!
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár