Od rána som zasadla do knižnice a snažila sa učiť. Mysľou som bola ale úplne inde. Myslela som na Natove dnešné narodeniny. Na jednej strane mal Ben nepochybne úžasný talent a na strane druhej tu bol talent Nata a chalanov. Predpokladala som velikánsky úspech a tešilo ma to. Nat si všetko dobre zaslúžil. Okolo dvanástej na obed som zatvorila notebook a vybrala sa domov naobedovať a opäť učiť. Pokojne som otvorila vchodové dvere a položila tašku s notebookom na zem.
„Ahoj," pribehol ku mne na chodbu Leo v spodnom pradle.
„Ahoj, bol si v sprche?"
„Áno. Doma si nejako skoro. Nechcela si sa celý deň učiť?"
„Chcela, lenže vyhladla som," prešla som do kuchyne, „čo uvarím?" otvorila som chladničku.
„Čo chceš," oprel sa o zárubňu, „činu napríklad?"
„To nie je zlý nápad, lenže nechce sa mi variť činu. Objednám?"
„Som dosť hladný, vidím, že aj ty. Kým príde donáška, tak umrieme od hladu."
Zatvorila som chladničku a otočila sa na neho: "neumrieme ak po ňu dôjdem."
„Chce sa ti?" usmial sa.
„O dvadsať minút som späť," vrátila som sa k botniku, vzala z neho čiernu kabelku, kľúče od auta a pokračovala do čínskej reštaurácie. Na červenej som zastavila a nechala myšlienkam voľný priebeh. Nazrela som do kabelky a v nenápadnom, malinkom vrecku som našla Natovu ceruzku na oči. Bože... ňou to všetko začalo. Držala som ju v ruke a trošku sa chvela. Veľmi som ho ľúbila a veľmi som ho chcela vidieť.
Po minúte som ju radšej odložila a všimla si, že nemám v kabelke peňaženku. Nechala som ju pri notebooku v taške.
„Dokelu," zanadávala som si a postupne sa autom vracala späť domov. Energicky som otvorila dvere.
„Ahoj. Zabud..," nazrela som do obývačky a ostala ako obarená, „..la som peňaženku."
Uvidela som na gauči nahú Veroniku, na ktorej ležal nahý Leo a vášnivo sa bozkávali. Keď som ich vyrušila, vyskočili a začali sa obliekať. Prišlo mi to tragikomické.
„Vy dvaja asi srandujete," nahnevane som položila kabelku na stôl.
Veronika si zapla blúzku: „Mária, ja..."
Podišla som k nej: „to, že on je idiot a sexuálne prasa neznamená, že taká budeš aj ty. Myslela som si, že sme kamarátky."
Vypla hruď a usmiala sa: „nemôžem za to, že si nevážiš čo máš."
Skoro mi padla sánka na zem a v tom okamihu som všetko pochopila: „ty si vyťahovala veci z môjho notebooku, však?"
Prikývla: „niekto ti musel ukázať s akými chudákmi sa stretávaš."
„Vážne?" poriadne som sa nadýchla, „stretávam sa s chudákmi ako si ty a Leo. Si odporná suka a k tomu ešte aj štetka."
„Azda žiarliš?"
„Nie, nežiarlim. Leo mi je ukradnutý, môže zasúvať do koho chce, už dávno ho nemám v úcte, no ty si kus špiny a kvôli tebe mám život v riti."
„Keby si sa nehrala na ukrivdenú, mohla si mať rozprávkový život," vysmievala sa mi.
„Rozťahovať nohy kvôli peniazom je tvoja predstava rozprávkového života, nie moja."
„A tvoja je aká? Spávať so psychopatom zo psychiatrie?" vyskočil na mňa slovne Leo.
Otočila som sa na neho a poriadnu mu vlepila. Automaticky mi to vrátil a presne to bola posledná kvapka.
„Idem preč, lebo sa dogrcam," vyslovila som a odchádzala.
„Ideš za tým zmaľovaným kreténom?!" kričal za mnou Leo.
„Nie. Si taký chudák, že si sa postaral, aby som nebola so svojou jedinou láskou, „ tresla som za sebou dverami.
Nat:
Pripravovali sme sa pred zrkadlom, v spomínanom kostole a vyobliekaný a nalíčený Jerry zatiaľ čítal scenár.
„Vážne máme byť bez tričiek?" komentoval Kori, "veď je marec a odmrznú mi bradavky."
„Aj k tomu Nena napísala pár slov," informoval nás Jerry, "vraj sa máme vzchopiť a obetovať svoje modré bradavky pre dobrú vec."
Usmial som sa: "a tiež by sme vybrali In the end ako ona. Pozná nás dokonale."
„Takže som tu," vyrušil nás a vrátil sa k nám Ben, "vidím, že ste si dali záležať," obzeral si nás, "vyzeráte výborne."
„Schválené?" srandoval Ted.
„Áno."
„Kde je vlastne Niky?" všimol si Jerry.
„Medzi fanúšikmi. Už má za sebou pár záberov," vysvetlil, „ tak už poďme aby sme všetko stihli."
Posledné úpravy a prechádzali sme opäť chodbou kostola. Otvoril jedny z dverí a našli sme tam miestnosť so stolom prehýbajúcim sa od jedla a pitia.
„Mňam!" potešil sa Kori a už si šiel vziať.
„Nie!" buchol ho Ben po ruke, „len som vám chcel ukázať, kde bude občerstvenie. Nesmiete jesť, až po natáčaní, lebo tu nemáte zubné kefky a budete mať medzi zubami jedlo. To videu neprispeje."
„Prosím?" urazene nadvihol obočie Kori.
Ben len vytiahol scenár: „Nenine slová."
„Ale ja som hladný."
„Smola," odfrkol Ben, dal si jednu pizzovú fornetu a viedol nás ďalej.
Nasledujúcich päť hodín bolo pre mňa z tých najkrajších v živote.
Ben odstránil starý oltár a namiesto neho sme mali pripravené bicie, nástroje, proste všetko a bol som uchvátený a prekvapený stále viac a viac. Začalo sa natáčanie vnútri v polotme a potom pri západe slnka s fanúšikmi vonku. Chlad som nevnímal, dávali sme do toho všetko a užívali sme si to ako nikdy. Vytvorila sa neskutočná atmosféra a natáčanie šlo akoby samo popri všetkému. Našiel som sa v tom a po dlhom čase som nemyslel na Nenu, ale bol šťastný a vyrovnaný. Opäť som žil, nie len prežíval.
(
Nena:
Ako prvé ma napadlo, že sa musím upokojiť. Zašla som do nákupného centra, zasadla do kaviarne a popíjala kávu. Zhlboka som dýchala, snažila sa stráviť Veroniku, jej jedovaté klamstvá a nezblázniť sa. Pozrela som na mobil- 18:35. Káva mi trvala hodiny? Prevrátila som očami. Postavila som sa, že idem domov, keď mi pípol mobil.
„Ben," usmiala som sa a prečítala- Už sme skončili, bolo to mega! Všetci to šli osláviť a ja začínam pracovať na strihu. Chceš to vidieť?
Rozbúchalo sa mi srdce a odpísala som- samozrejme!
Napísal mi adresu. Utekala som zaplatiť a vyrazila za konečne aspoň niečím pozitívnym.
Nat:
Po natáčaní sme vytiahli stôl s jedlom a všetci jedli a zabávali sa. Naši fanušíkovia boli boží, atmosféra bola božia a nemohol som si na svoje narodky priať nič lepšie. Pri tejto myšlienke som sa zarazil a zamyslel sa ešte hlbšie. Mohol som si priať Nenu. Natáčanie sa skončilo a znovu mi bežala po rozume Nena. Veď.. vďaka nej som zažil tento deň. Prepadol ma smútok.
„Čo ti je?" pýtal sa na Kori, keď fanúšikovia odišli a o deviatej večer sme sa balili, aby sme konečne odišli z kostola.
„Nič, len... ma niečo napadlo," obliekal som si bundu.
„Áno? Čo také?"
„Ako môže byť osud tak neskutočne krutý?" vyslovil som.
Kori prestal baliť a venoval mi pohľad: "tak nehovor."
„Myslím to vážne."
„Lenže zabúdaš, že ti ešte stále neskončili narodeniny. Máš čas na narodeninový zázrak."
Vybuchol som smiechom: "Ďakujem, vždy ma vieš podporiť a rozosmiať."
„To hovorím vo všetkej vážnosti. Ideme na chatu ak o tom nevieš," žmurkol na mňa.
„Chatu?"
„Áno, osláviť tvoje narodeniny."
„Ouha," smial som sa.
Rozlúčili sme sa s Benom, ktorého sme si veľmi obľúbili, vymenili sme si čísla a nechal som Jerryho riadiť. Viezol nás na chatu, kde sa mala podľa mojich predstáv odohrať oslava mojich narodenín- alkohol a hudba.
Absolútne mi to bolo jedno, len som sa viezol.
Ted:
„Dovolali ste sa jej?" vyzvedal Kori. Nasledovali sme v aute Jerryho, Niky a Nata.
Prikývol som a zabočil: „Ben jej napísal smsku."
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár