Harry Potter podla Neny- ak si fanušik HP, budes vediet co pisem 2-8.

Ludia... prepacte ale je skola a preto sem poviedka nebude pribudat pravidelne . Mam skolu, birdz, SOC-ku, ine pribehy.... aaach. Velaaa. Tak prepacte. Nenush.


Zatvorila som oči a chodila po izbe sem a tam. Kde je Arielle keď ju potrebujem?! Bože! Zúfalo som sa posadila. Tri hodiny do druhej úlohy. A som v riti. Mala som na pláne využiť kúzlo rozrazenia vody pred sebou. Ak sa nepodarí, utopím sa, lebo mi to vezme kyslík. „Poteší“ človeka. Bolo desať minút do začiatku, tak som sa vybrala k jazeru. Nič som nevnímala.
„Máš premyslené čo urobíš?“ spýtal sa Harry vedľa mňa.
„Teoreticky. Prakticky som to neskúšala.“
„Napodobne,“ vystrašene hľadel do vody. Presne ako aj ja. Naraz sme skočili do vody a trvalo mi par sekund kym som sa ukľudnila. Zdvihla som prútik.
„Pretetor,“ povedala som do vody. Voda predo mnou sa jemne roztvorila. Z hlboka som sa nadýchla. Plávala som dole do hĺbky. Ďalej sa to zmlelo hrozne rýchlo. Uvidela som Arielle. Ponáhľala som sa k nej, keď v tom sa okolo mňa premihol Diggory. Moje kúzlo sa trochu rozvlnilo a vypadol mi prútik. Plávala som so zadržaným dychom za ním, no nestihala som. Pomaly mi dochádzal dych. Chytala ma panika, keď v tom som uvidela Harryho. Ani neviem ako, naše pery sa spojili. Spoločne, spojení sme plávali hore. Meter pred hladinou sme sa odpojili a vyšli každý sám. Rozkašľala som sa. Zhlboka dýchala. Pomohli mi hore na plošinu.
„Nena,“ silno ma objala Arielle spolu s uterákom.
„Prepáč,“ pošepkala som,“ kto ťa vytiahol?“
„Harry. Aj mňa, aj Rona.“
„Jasne.“
„To nevadí, že to nevyšlo.“
„Ale vadí,“ pozrela som ako objímajú Harryho.
„Myslím, že pôjdem,“ otočila som sa.
Súcitne na mňa hľadela a odišli sme do lodi. Následne do izby. Vysprchovala som sa a v župane sedela na posteli. Dvere sa otvorili a pozrela na mňa Arielle.
„Môžem?“
„Nie je to len moja izba, to vieš.“
„Vieš, že nejde o izbu,“ prisadla si.
„Kašli na to. Myslela som si, že tu nepatrím. No teraz tu nepatrím, som chudera a zlyhala som.“
„Harry na teba vonku čaká.“
„Prosím pošli ho preč. Nechcem sa s ním rozprávať.“
Po chvíli prikývla a odišla. Bola som v hlbokej depresii. Vážne hlbokej. Podišla som k oknu a neverila čo vidím. Harry sedel pri dverách do lode. Usmiala som sa, i keď som nechcela a išla za ním.
„Ahoj,“ prisadla som si.
„Ahoj. Urazila si sa?“
„Nie. Zlyhala.“
„Chodíš okolo mňa ako okolo horúcej kaše. Nevyznám sa v tebe. Keď sme za zle, chodíš za mnou a vyhrážaš sa mi. Keď sme za dobre, ani ťa nevidím, lebo sa zakrádaš, len aby som ťa nevidel,“ pozrel do zeme.
„Ani ja sa nechápem,“ povzdychla som si. Ticho sme vedľa seba sedeli,“ poznáš teóriu HMMF?“
„Hmmf?“ pozrel na mňa.
„Áno. Haters make me famous (Tí čo ma nenávidia, ma robia slávnym).“
Usmial sa: „Tak toto je na mňa ako šité.“
Tiež som sa pousmiala: „Aj na mňa. Je to moje motto. No význam je u mňa opačný. Mňa robí slávnou dobro. Lebo tí dobrí sa ma boja a nenávidia ma za skutky mojich rodičov. Čiže tým ma robia slávnou a známou pre zlo, s ktorým ani nemám dočinenia ako moja celá otrasná „rodinka“. Ja prakticky ani taká zlá byť nechcem. No čím mám byť? Sama neviem čo som, čo chcem. Žila som v klietke bohatstva, u Malfoyovcov a každý čakal, že budem ako oni. Všetci ich „kamaráti“. A to ma zožiera.“
Pozerala som do zeme, no vedela som, že na mňa necháva oči.
„Nena...“
„Zabudni,“ postavila som sa,“ radšej mi daj pokoj. Ver, že to bude lepšie,“ odišla som.

Od druhej úlohy prešlo dosť času, no s Harrym som sa stretnúť nechcela. Vyhýbala som sa mu ako to len šlo. A to nehovorím o škole, ako si zo mňa začala uťahovať a správať sa akoby sa ma „báli“. Bolo to horšie ako smrť. Teda aspoň som si to myslela.
„Neboj sa,“ utešovala ma Arielle pred poslednou úlohou,“ i keď ideš posledná, nevadí. Doženieš ich a všetko dobre dopadne. Získaš pohár a všetkým spadne sánka. Uvidíš.“
Usmiala som sa do zeme a prikývla. Hľadela som ako sa Stratili v bludisku Cedric, Fleur, Harry. Nadýchla som sa a vošla. Fajn. Kde teraz? Rozhliadla som sa. Tak vpravo. Po dlhšom blúdení som niečo začula. Výkrik Fleur. Obzrela som sa, no nevedela kde je. Tak som pokračovala ďalej. Počas cesty na mňa strehli dementori, rastliny, všelijaké tvory. Ešte, že som mala čo sa školy týka dobre vedomosti. No práve, keď ma už začínali bolieť nohy, uvidela som žiaru. Áno! Rozutekala som sa k nej. Labyrint sa skončil a uvidela som podstavec na ktorom bol pohár. Krásny. No hneď za ním stáli Harry a Cedric naraz. Hľadeli sme všetci traja na seba a naraz vyštartovali do stredu. Nemôžu sa ho dotknúť skôr. Dotkli sme sa naraz a v tom sme sa ocitli niekde na tmavom mieste.
Rozhliadla som sa.
„Ja som vyhrala!“ strčila som do Cedrica.
„Ty?! Nie! My s Harrym sme sa dohodli!“
„Prestaňte!“ zastavil nás Harry,“ ja viem kde sme.“
Cedric sa obzrel a usmial sa: „cintorín.“
Tiež som sa usmiala: „ale vážne. Prečo sme tu?“
Zrazu sa z tmy vynorila postava, ktorá niečo niesla v rukách.
„Kto ste?“ spýtala som sa.
„Zabi tých dvoch,“ ozvalo sa akoby z jeho rúk. Z toho čo držal.
„Avada Kedavra,“ namieril na Cedrica a ten hneď spadol na zem. Potom namieril na mňa. Pohotovo som zdvihla prútik.
„Urob nám niečo a zabijem ja teba... aj to čudo v tvojich rukách.“
Mávol prútikom a Harryho pripútalo k hrobu.
„Kto vlastne si, že si dovoľuješ trúfať si na temného pána?“ smial sa.
„Nena Lestrangeová,“ stále som prútik držala namierený na obranu.
„Záleží ti na ňom?“ pozrel na Harryho.
„Nezabiješ ho. Neviem o čo smiešne sa tu snažíš no premiestni nás s5.“
Mihol prútikom a hodilo ma k Harrymu: „ty nezabiješ,“ usmial sa,“Takže ty si Mária?“ podišiel ku mne a odhodil mi prútik.
„Nena!“ hľadela som na neho.
Akoby nič otočil sa a začal pridávať veci do pripraveného kotlíka:
„Kosť otca, daná nevedomky, oživ tvojho syna,“ pukol hrob pod Harrym a vyšiel kúdoľ dymu až do kotlíka,“ mäso sluhu dobrovoľne dané, oživ svojho pána,“ odrezal si ruku, ktorá spadla do kotlíka,“ prišiel k Harrymu a nožom mu vzal kvapky krvi na nôž,“ Krv nepriateľa, násilne vzatá, oživ tvojho protivníka,“ a to čo mal na rukách, hodil tiež do kotlíka.

 Blog

10 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu