Napriek tomu len ty (HP) *38

„Nena upokoj sa,“ kľakla si ku mne,“ musíme ísť do nemocnice.“
„Načo? Veď som potratila,“ nedokázala som rozmýšľať s chladnou hlavou.
„Prosím poďme. Možno sa bude môcť niečo spraviť. Ide sa,“ obliekla si bundu, postavila ma a donútila poslúchnuť ju.

Na druhý deň:

Sedela som v nemocničnej posteli a písala ako vždy keď som bola na dne. Škrtala som, čarbala, trhala. Takéto veci sa stávať nemajú. A už vôbec nie mne. Chcela som dieťatko. A keď otehotniem, stratím ho.
„Ahoj“ niekto zaklopal. Bola to Molly.
„Ahoj,“ usmiala som sa a ukázala nech vojde.
„Už je lepšie?“ prisadla si na posteľ.
„Áno. Prečo by nemalo?“ snažila som sa neukázať, že sa ma to dotklo,“ ďakujem ti, že si mi pomohla. Si super,“ objala som ju.
„To je samozrejmosť. Plánuješ povedať, že ťa napadla Bella?“
„Čo?“ rozosmiala som sa,“ spamätaj sa. Nikto mi neuverí. Teda okrem ľudí, čo sú v ráde. A iba si to pohnojím u Dolores.“
„To máš asi pravdu.“
„Komu si povedala, že som tu?“
„Vie to len Arthur, ja a zháňame Remusa ale ani netušíme kde konkrétne je, takže to je zložité.“
„Dobre,“ pochválila som ju,“ nikto iný to nesmie vedieť. Ak by sa Dolores dozvedela, že som bola tehotná, neverila by mojim predošlým rečiam. Asi to tak malo byť.“
„Nen je mi to neskutočne ľúto.“
„Ja viem. Už si to hovorila.“
Smutne na mňa hľadela a bolo mi ešte horšie ako predtým. No tvrdohlavo som to zvládala. Niekto zaklopal a teraz dnu nakukol Remus.
„Láska,“ hneď ku mne pribehol a s červenými očami ma objal.
„Tak ja vás nechám. Ešte sa uvidíme. Majte sa,“ povedala Molly, povzbudivo na mňa pozrela a odišla.
Ticho som držala objatie a slzy netiekli. Nemohla som.
„Ani nevieš ako som sa zľakol keď som prišiel domov a našiel som tam len rozbitý nábytok a na zemi krvavú škvrnu. Čo sa stalo? Od Arthura viem len, že to bola Bella.“
„Vieš,“ pustila som ho a hľadela si na ruky,“ utiekla z Azkabanu a prekvapila ma v spánku. Našťastie som sa premiestnila k Brlohu. A po ceste potratila.“
„To mi je ľúto,“ pošepkal.
„Čo máte všetci s tým je mi to ľúto?!“ postavila som sa,“ malo to tak byť, je to tak!“
„Nen nekrič po mne. Ja viem, že si smutná ale...“
„Ja nie som smutná,“ skočila som mu do reči,“ je mi dobre! A možno to tak je aj lepšie.“
„V čom to môže byť lepšie?“
„Nemusím vysvetľovať Dolores prečo sa teším na dieťa keď ťa údajne nenávidím.“
Teraz sa postavil on: „prosím? Neverím, že si to povedala. Porovnávaš potrat k takej chudere ako je Dolores?“
„Áno,“ zastala som pri okne a otočila sa mu chrbtom,“ a po ďalšie je lepšie, že taká neschopná žena ako som ja nemá dieťa.“
„Aha,“ podišiel ku mne,“ o toto ide.“
„O čo?“ spýtala som sa odmerane.
„Ty si myslíš, že by si bola neschopná matka.“
„Rozhodne áno,“ tvrdohlavo som hľadela na oblohu.
„Láska,“ objal ma zozadu,“ otoč sa ku mne a vyplač sa.“
Chvíľu som sa snažila byť tvrdá, no keď to nešlo a vyšli mi slzy, silno som ho objala.
„Som neschopná. Ja som nedokázala ochrániť naše dieťa,“ zrútila som sa.
„To nie je tvoja vina,“ hladil ma po vlasoch,“ ty si nespravila nič zlé.“

 Blog

4 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu