vlažil nám tenisky penou,
-za policajnými páskami,
rodičia istili svoje deti,
aby nepadli na hlavičku
ani na zadoček,
len tak akurát za malíček,
-rok ťažkých povodní.
Čajky už nemali kam,
tak sedeli na semafóroch,
pod nimi pod mostom,
robili reportáž.
Pod náporom celý skuvíňal,
akoby s nami všetkými
čo tu spúšť fotili, točili, stáli tam
plánoval ujsť,
len nie a nie byť sám.
Nalepený na plechovej konštrukcii
naježil som si vlasy a potiahol,
-v odmlke dialógu
o kauzách zabitej študentky,
a mŕtveho chlapca,
ma cvakla analógom
moja večná platonická láska.
Niekedy túžim,
aby bolo navždy 4 hodín nadránom,
všetci by spali a nikto by nebol hladní,
a ničoho sa človek nemusel báť.
Kotúľal som fľašu tvrdého,
obšťal parlament,
on ma pri tom sledoval.
Na striedačku ako stúpa,
ja klesám,
aj včera podmanivo voňal.
Utekal som na niečo,
to niečo som nestihol,
-podplavovala nás krásna loďka,
a ja som zakričal:
"Ahojte!"
A muž z preloženými nohami,
pri káve,obrátil tvár a odkýval.
A ja som sa tomu tak pekne potešil,
a ostatní nepozorovali tú lodičku,
ale mňa!
Až som sa im čudoval.
Lodičku v noci.
Pri tom všetkom bol
Dunaj
ten všetko zažil
a každého by vedel usvedčiť,
tak hoďte ma niekto
(z mojich milovaných)
konečne do rieky.
Film sa však nezachoval.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
4. 8.augusta 2017 15:42
To bolo o povodni?
Napíš svoj komentár