Odobrali sme sa do Veľkej sály, ktorá už nebol prázdna ale plná žineniek, ak to tak môžem nazvať. Vyzerali ako vodné matrace. Boli veľmi pohodlné. Spýtal som sa Molaraama, čo to má znamenať.
„Ty to nevieš? To sú cvičebné podložky. Na nich sa cvičí, oddychuje, proste všetko.“
„Žiaci, zaujmite miesta pri podložkách!“ povedal Serafín a stratil sa.
Prešiel som k jednej z nich a čakal. Skoro hneď sa mi v hlave ozval hlas: „Sadni si a začni cvičiť.“ A hneď potom nasledovali pokyny, čo mám robiť. Trvalo to dlhé hodiny a ja som už bol na pokraji síl, tak ako ostatní. Čakal som len na tie spásonosné slová. Tie prišli asi po piatich hodinách.
„Koniec a oddýchnite si,“ znova sa mi ozvalo v hlave.
Okamžite som si ľahol a zistil, že mi podložka ako keby masíruje ubolené časti tela.
Ako som si tak spokojne oddychoval, zistil som, že jeden démon, pardon démonka, ešte stále cvičí.
„Kto to je?“ spýtal som sa Molaraama a ten mi hneď odvetil: „To je Calysto, má prísnych rodičov. Týmto si asi chce zabezpečiť, že keď sem prídu, tak im bude povedané, že je nadpriemerne usilovná žiačka.“
Podľa môjho názoru bola Calysto veľmi pekná. Mala striebristé vlasy siahajúce až po plecia. Jej oči boli ako uhoľ a jej pery boli plné a červené. Nemala žiadnu nezvyklú farbu pokožky. Keď som sa zdôveril Molaraamovi, čo si o nej myslím, odvetil, že k nej pôjde so mnou, ak chcem. Súhlasil som a pomaly som k nej vykročil.
Chcel som sa jej prihovoriť ale ona začala prvá: „Čo tu chcete? Ja musím cvičiť a nie rozprávať sa s nejakými nováčikmi. Chcem dosiahnuť lepšie výsledky a ukázať rodičom, aká som v skutočnosti. Choďte preč!“ povedala už s mierne výhražným hlasom. Radšej sme išli preč pred jej blčiacimi očami.
„Ja som ti vravel, že je bláznivá, cvičí, ako keby sme za to dostávali medaile...“
„Ale, ale Molaraam, keď chceš, aby tvoje ruky boli ako z ocele, mal by si cvičiť tak, ako ona.“ Povedal Garrohan, ktorý sa medzitým postavil do stredu miestnosti a vytiahol prístroj podobný kalkulačke. Volal si študentov a mieril na nich tým prístrojom.
„Čo to je?“ spýtal som sa Molaraama.
„To je merač démonickej sily, merajú ním našu silu. Každý deň o takomto čase nám merajú o koľko bodov sme zosilneli. Minule som mal 12000, priemer je 15000“ povedal a smutne zvesil hlavu.
Keď prišiel rad na mňa, vzdychol som si a modlil sa. Pristúpil som bližšie a pozrel sa na Garrohana. Namieril na mňa prístrojom a pozrel na displej. Pomyslel som si, prečo mu to trvá tak dlho. Vtom sa Garrohan zdvihol a spolu so Serafínom prešli do vedľajšej miestnosti. Keď odišli, ostatní sa na mňa začali prekvapene pozerať. Len Molaraam podišiel ku mne a spýtal sa ma: „Ty počúvaj, nevieš náhodou prečo išli preč?“
Mykol som plecami a dúfal, že sa to dobre skončí.
„Poď sem Kademar“ zavolal na mňa Serafín a ja som mal zrazu nohy ako z olova. Hneď ako sa za mnou zavreli dvere, Garrohan podišiel ku mne a ukázal mi číslo na displeji merača. Bolo tam číslo 42800.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
loveistheanswer
31. 10.októbra 2010 18:26
ci pana... ta ty si nejaký nadpriemerný démon počúvaj ale som rád, že je tam aj nejaká démonka, len dúfam, že bude niekedy aj milšia, prípadne, že sa tam nejaká milšia aj objaví
Napíš svoj komentár