Veď mám len 14
Potom ako som skoro dvakrát umrela sa zmenil môj život. Do dnes rozmýšľam čo by sa stalo keby som neprežila.
Stalo sa to pred dvoma týžnami v Sobotu. Chytila som riadne kŕče do brucha a keďže mám problémy so slepákom, mysleli si, že to prejde. No neprešlo a tak sme išli k doktorke.
Na Pohotovosti ma ani neprezreli len povedali, že mám piť Urologický čaj, ževraj mám chytené obličky.
A tak som pila UČ a bola v teplom. No, chytila som ešte väčšie bolesti. Mama začala ako vždy hovoriť.
"Nepočkáme? Bolí ťa to až tak?" vždy ma to nasralo. Nikdy mi neverila.
"Zasa s tým začínaš? Veď sa už uvedom," A tak sme išli znova o tej desiatej na Pohotovosť. Nechali si ma tam a hneď brali na decké.
Sprostá Primárka čo tam bola - mama a ani nikto ju nemá rád - vravela, že si vymýšľam a nechcela ma tam. No nakoniec mi dali infúziu. Na druhý deň som išla na Sono ku Gynekológovi. Tam som sa dozvedela hroznú správu.
"Musíš ísť na operáciu. Máš rakovinu Vaječníkov." Môj svet sa zrútil ako domček z kariet.
Veď mám len 14 rokov. Pomyslela som si.
Keď som si predstavila, že mám v sebe 4,5 cm nádor, bolo mi do plaču. Dal nám na výber. Buď hneď operácia alebo smrť.
kebyže sme nemali šťastie na Primára na Gynekológie, ktorý ma mimochodom operoval a na druhú základnú Primárku, bola by som mŕtva.
Bolo to všetko rýchle, na druhý deň som išla na Sono, Na Áro na testy aké Narkotikum mi dajú a tak. Na tretí deň operácia. Bála som sa, fakt.
Keby ste vedeli koľko toho som si zatých pár dní vytrpela.
Prežila som no... následky sú. Bohu ďakujem, že to nedopadlo zle, no bojím sa.
Bojím sa, že sa to vráti. Pred operáciou som sa pýtala:
"Čo keď sa z narkózi nepreberiem?" Zaujímavé bolo, že mi odpovedali, že, neboj sa, no moje obavy sa vyplnili. Nevedeli ma zobudiť z narkózi... no teraz som tu.
Ešte na operačnej sále, pred tým ako mi do žíl pichli na spanie injekciu som sa usmievala ako slniečko a ako posledné som vypustila z úst na odpoveď pána doktora, ten sa ma spýtal:
"Ešte sa usmievaš?"
"Už sa dlho nebudem," na to ma premohla únava, oťaželi mi viečka a proti svojej vôli som zaspala.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
alroune
7. 5.mája 2011 23:32
preco ma to neprekvapuje ze niektori doktori su jednoducho debilni
Napíš svoj komentár