Riadila som sa pravidlom obkročný, striedavý a združený rým.
Prechádzka tmavým lesom,
osoba v čiernom plášti,
zahalená záhrada v tmavom raji,
tá tma pohltí všetko, prehná sa výchrica lesom.
Osoba sa zhlboka nadýchne,
temný vzduch do seba vdýchne.
Jemný vánok všetko lístie rozveje
a potom, potom všetko utíchne.
Zdusený výkrik, tmavá záhrada,
navždy sa ukáže, ako začarovaná záhrada.
Len jeden človek kliadbu zruší,
toho človeka temnota kalí.
Jeho telo na zem padá,
jeho duša čiernym sadá
čiernu bytosť pri tom zbadá,
s mečom v ruke doňho bodá.
Prosí o milosť
no už je neskoro
Posledný vbod doňho píchá
oči s bolesťou zatvára.
Jeho telo pomaly rozožiera,
temnota temná a strašidelná
ten človek uväznený v záhrade
zo vzlykotom na zem padá
navždy v objatí temna sa rozpadá.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár