nočná mora, ktorá mi vzala krásny deň.
V tom sne som kráčala na dne močiara,
tak opustená, tak sama.
Brodila som sa v mori vlastných sĺz a pocitov,
v mori bez konca a nádeje.
Celú večnosť v temnote, v temnote s pekelníkom.
Je to stále sen či už realita?
Už to nerozoznávam.
Našla som nový domov v močiari,
našla som spoločníka, ktorí ma páli,
našla som niečo nové, neopísateľné,
nový vysnívaný domov.
Spoznávam nový svet plný ničoty a černoty,
prehľadávam každý milimeter, každú štrbinku.
Neprestajne kráčam,
našla som dvere, no kde hľadať kľúč?
Ako odomknúť dvere bez kľúčovej dierky?
Dni ubiehali a ja som nenachádzala riešenie,
no zrazu, prebehla mi hlavou myšlienka,
postavila som sa pred dvere
dvere, ktoré ma delili od mojej slobody.
Začala som vyriekať čarovnú formulku:
„Sloboda vráť sa späť, sloboda vráť sa späť!!!“
Dvere v okamihu povolili,
žiara oslepila mi oči,
upadla som do hlbokého spánku
a keď som sa prebudila, oslepila ma nová žiara,
žiara slnečných lúčov,
nočná mora pominula, aj temnota spolu s ňou,
čaká ma nové ráno plné nesplnených snov,
ráno nových nápadov a hier
v nekonečnom sni mojich detských čias.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár