,,Tu, poďte za mojím hlasom.“ Manionov hlas bol chrapľavý až sa skoro strácal. Bolo na ňom vidno že už ledva stojí na nohách. Nohy sa mu pomaličky podlamovali. Strácal kontrolu nad svojim telom a rútil sa k zemi. Zrazu ho schytili nejaké ruky a dvihli ho späť hore. To ho dostalo znova do reality.
,,Manion si v poriadku?“
Chlap sa poobzeral aby vedel kto mu položil otázku. Jeho zmysly boli otupené únavou. Chvíľku trvalo kým oči zaostrili na daný cieľ. Stály pred ním štyria ľudia. Prvá bola žena. Na pohľad bolo vidieť že je to medik. Mala oblečený hrubý biely oblek, celý zablatený no ani troška nepoškodený. Hneď bolo jasné že do bojov sa priamo nezapojila. Bola to žena nižšieho vzrastu , čo spôsobovalo že sa pod hordou tej výzbroje strácala. Hnedé dlhé vlasy siahajúce až pod pas boli zašpinené od červenej a zelenej krvi. Na hlave mala veľkú prilbu s červeným krížom. Jej hnedé oči s úsmevom by dokázali podporiť aj toho najslabšieho chlapa aby sa vrátil späť do boja. Vyzeralo to akoby na takúto prácu bola vopred určená. Druhý bol chlap o trochu nižší a užší ako Manion. Telo mu zakrývali už iba dlhé pasy v ktorých boli uložené samé výbušniny. Od ručných granátov až po míny. Na tele mal hlboké rezné rany po pazúroch ktoré nechceli prestať krvácať. Svalnaté telo hovorilo o tom že si prešiel tvrdým tréningom a len tak ľahko ho nepôjde zdolať. Hlavu mu pokrývali krátke vlasy hrdzavej farby. Na pravej strane mu chýbala časť krvácajúceho ucha. Jeho hlboké modré oči tajne pozorovali všetko čo sa dialo okolo aby ich nič neprekvapilo. Ten chlap bol ako tank len s tým rozdielom že mal nohy. Tretí bol tiež chlap oveľa nižší ako ostatný. V pravej ruke držal ostreľovaciu pušku ktorá ho jasne prevyšovala. Svoju nevýhodu vo výške však dokázal perfektne prekryť svojou streleckou schopnosťou. Jeho jastrabie oči nikdy neminuli svoj cieľ. Na tvári mal vždy jemný úsmev aj keď sa všetko kazilo dokonca aj teraz si ho udržal. Plešatá hlava už úplne uzatvárala podivný vzhľad zabijaka. Bol to naozaj komický pohľad. Štvrtá a posledná osoba, bola žena vysokého vzrastu. Na chrbte mala dve dlhé katany obidve obalené do červeno-zlatého puzdra. Na každom bola pripevnená jedna pištoľ a na stehnách mala dva hrozivo vyzerajúce nože, ktoré boli kedykoľvek pripravené zasiahnuť svoj cieľ. Do zamračenej tváre jej padali malé fialové pramienky vlasov. Bolo vidno že rozhodne nenesie žiadne dobre správy.
,,Jasné že som v poriadku, iba som skúšal reflexy členov svojho týmu Berry.“ Manion použil svoje slabé herecké vlastnosti a usmial sa na chlapa s hrdzavými vlasmi.
Si mizerný herec, vieš o tom?“ Berry len tak zadržiaval smiech. Manion sa nato iba slabo usmial.
,, Kde je Nollen“ pýtal sa osoba Flamsi tichým hlasom.
,,Nollen je mŕtvy“ Lina sklonila oči k zemi. Hlas sa jej zatriasol. Znova sa slabo nadýchla a skúsila povedať čo sa stalo. „Bojoval, ako vždycky. Vrhol sa aj medzi piatich, ale teraz sa prepočítal. Skočili naňho s každej strany. Roztrhali ho ani nie za 5 sekúnd. Nestihli sme ho zachrániť.“
,,Lina, to je v poriadku, nemohla si nič robiť, videl som to.“ Povedal chrapľavým hlasom Manion
„Čo sa bude diať teraz? Bitka sa skončila“ Flamsi sa spýtavo pozrel na Maniona, akoby čakal okamžitú odpoveď.
,,Teraz dorazíme každého jedného Nymariána a a stretneme sa pred Maulionovou bránou, ako povedal veliteľ.“ Medzitým akoto Manion hovoril hľadal si cieľ na ktorom by si mohol vybiť všetok ten hnev čo sa v ňom nazhromaždil. Už to takmer nemohol vydržať.
Nový deň sa pomaly začínal. Znova začalo pršať. Slabé slnečné lúče si pretínali cestu na údolie a odhalili všetky tajomstvá ktoré údolie celú noc skrývalo. Medici bežali z jedného miesta na druhé aby ošetrili ranených. Vojaci sa dali do dvoch veľkých skupín. Prvá mala za úlohu zabiť každého jedného Nymariána ktorý ešte žil alebo sa skrýval v tieňoch údolia. Druhá skupina mala za úlohu spáliť tela nepriateľov aby ich krv neprilákala ďalších. Do vzduchu sa začal šíriť červený jedovatý plyn zo spáleného mäsa oblúd. Všetko čoho sa oblak dotkol začalo hniť. Údolie začalo meniť svoju farbu na hnedú, každé zviera ktoré cez dym preletelo padlo mŕtve na zem. Vojaci si začali dávať dýchacie prístroje aby sa neotrávili a pomaličky začali opúšťať bojisko, aby sa dostavili na svoju pozícii pri Malionovej bráne. Krvavý deň s a mohol začať.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár