Úcta starších

V súčasnosti som nezamestnaný. Jedným zo sprievodných javov tohto stavu je, že sa zúčastňujem vskutku rôznorodých brigád. Z mnohých mám zážitky, o ktoré by sa dalo podeliť. Zakaždým ma však nutkanie písať o nich veľmi rýchlo prešlo. Tie zážitky sú totiž poväčšine negatívne a keďže zároveň ale nikdy nešlo vyslovene o život, nechcelo sa mi kaziť si náladu vracaním sa k tomu. Aj tak mi to vždy rýchlo prestane behať po rozume. Predsa len, je tu jedna výnimka...




Prednedávnom som sa ocitol medzi približne dvomi stovkami ľudí najrôznejšieho vzrastu, veku, pohlavia a ako sa neskôr ukázalo, aj slušnosti. Robili sme komparz do filmu, ktorého príbeh zachytáva istého niekdajšieho predsedu a jeho mafiánske praktiky. Hádam ho tentoraz už konečne donatáčajú, takže potom len smelo, hľadajte ma v sfanatizovanom dave jeho fanúšikov.




Že už sú s nami hotoví, zahlásil štáb výrazne skoršie než bol pôvodne oznámený čas. Vyplácanie odmeny pre komparzistov malo prebiehať bezprostredne po natočení posledného záberu. Bohužiaľ, lepší systém tomu nevymysleli, a tak bolo potrebné postaviť sa do radu a čakať, kým sa každý po jednom dostane k pracovníkovi. Pošťastilo sa mi, bol som poblíž, takže som v ňom stál ako jeden z prvých. Spomedzi vtedy ešte stále prítomných približne 175 ľudí sa mnohí hneď začali predbiehať. Najviac ma na tom zarážalo, že si to dovoľovali len tí starší. S mojim odhadovaním veku, u nikoho pod 30 až 40 rokov som si takúto bezohľadnosť nevšimol.

Keď boli od ostatných slušne upozornení, že rad platí pre všetkých, buď nereagovali, alebo sa vyhovárali, že sa ponáhľajú. Pripomínam, oproti oficiálne stanovenému času sme končili výrazne skôr. Keď sa napríklad snažila jedna pani predbehnúť mňa a upozornil som ju, nech to nerobí, zatvárila sa zduto a mlčky sa zaradila za mňa. Iní páni sa predbehli rovno ku stanovišťu organizátorov, kde sa bez dovolenia chopili papierov a začali tam hľadať kolonky pre svoj podpis, narúšajúc tým prácu beztak nestíhajúcej dvojice pracovníkov. Zlatým klincom bol chlapík, ktorý sa predbehol medzi prvými, a keď sa niekto snažil predbehnúť jeho, mal plné ústa moralizovania, aké je predbiehanie sa to nesprávne.




Iste, nevravím, že kvôli dotyčným predbiehajúcim sa došlo k nejakej katastrofe, alebo že len oni si v danej situácii spravili negatívne meno. V prvom rade organizátori mali pripraviť lepšie podmienky pre všetkých. V druhom rade predbiehaní mali voči predbiehajúcim sa vystupovať ešte asertívnejšie. Lenže v ničom z vyššie uvedeného nie je ospravedlnenie pre ich konanie.




V tejto situácii som až príliš jasne videl odraz našej spoločnosti. Nielen zle fungujúci systém alebo mlčiacu väčšinu, ale najmä ako sa mýlime, keď si ospravedlňujeme konanie v svoj prospech na úkor más či jednotlivcov.

Lebo keď si vymýšľame výhovorky, prečo by pravidlá pre náš účel nemuseli platiť, zabúdame, že tým k rovnakému konaniu povzbudzujeme podobne uvažujúcich, ktorí by ale bez nášho popudu ostali len v rovine špekulácií.

Lebo keď porušujeme pravidlá a nik nám na to nič nepovie, mylne sa domnievame, že sa teda nič nestalo. Pritom realitou je, že sme tým vstúpili do roly negatívneho vzoru.

Lebo keď sme frustrovaní zo zle fungujúcej spoločnosti a voláme po zlepšení pomerov, nie je to nič platné, pokiaľ nie sme ochotný začať od seba.

Lebo volanie po lapení iného zlodeja, z nás samotných menšieho zlodeja nerobí.




Dávnejšie, na inej brigáde, snažil sa jeden z vtedajších kolegov rozprúdiť konverzáciu. Nepoznal som ho, ale bol približne v mojom veku a vystupoval veľmi slušne a priateľsky. Až kým neprišla na reč politiku. Vtedy zahlásil, že byť na mieste súčasných politikov, kradne rovnako ako oni. Argumentoval tým, že tak by v danej pozícii predsa konal každý. Nechcel mi veriť, keď som mu tvrdil opak.

Prišlo mi ho veľmi ľúto. V širšom slova zmysle predsa vyrastal a žil v tej istej spoločnosti ako ja, bol rovnako svedkom jej káuz a nezdarov ako väčšina z nás. Žiaľ, toto jeho svedectvo si vybralo privysokú cenu – jeho cit pre čestnosť kapituloval.




Často počuť od starších, akí sú tí mladí arogantní, drzí, bez úcty k starším, alebo jednoducho celkovo zle vychovaní či nevychovaní. Nebudem im oponovať, ale podľa mňa by sa patrilo jedným dychom dodávať, že majú byť po kom takíto.

 Skutočný príbeh

11 0 0 0 3

Komentuj

Komenty k blogu