Predstavte si sviečku a plameň. Sviečka si žila svoj monotónny život, zhasnutá a neporušená. Nevedela, aké je to byť krásnou horiacou sviečkou. Nikdy totiž nestretla svoj plameň. Až raz prišiel, a na dlhú dobu sviečku rozsvietil. S plameňom žiarila tak, ako nikdy predtým a pritom jej stačilo iba to, že bol blízko. Hneď sa chytila a bola ako ďalšie krásne rozsvietené sviečky. Bez plameňa by bola ničím. On jej dával svetlo a teplo a tak sa cítila najlepšie. Nikoho predsa nenapĺňa život plný temnoty. Ani sviečky, tie sú na to, aby horeli.
Táto sviečka horela a horela. Plameň ju hrial v zime a mrazoch. Občas sa stalo, že sa začal zmenšovať, no vždy sa opäť chytil a rýchlo sviečku rozžiaril. Dokonca bol väčší ako kedykoľvek predtým. Svetielko sa totiž dokáže rozžiariť veľmi rýchlo a z pevnej chladnej silnej sviečky sa rýchlo stane sviečka mäkšia a zraniteľnejšia. Plameň má nesmierne silné účinky. Uprostred svojho najväčšieho svetla však sviečka zhasla. Úplne a náhle. Sviečky sa dokážu rozpáliť rýchlo, oveľa pomalšie sa však z nich opäť stávajú tie silné a chladné sviečky, akými boli predtým.
Ty si ma rozpálil, s tebou som žiarila ako nikdy predtým a najdlhšie za celý môj život. Prvý krát som poriadne žiarila. Niečo ma však o všetko to svetlo pripravilo. Vtedy som si želala, aby sa toto nikdy nebolo stalo, aby som ťa nikdy nebola spoznala. Ale napriek všetkému si myslím, že si to najlepšie čo ma v mojom živote zatiaľ stretlo. Zbožňovala som ťa (a stále aj zbožňujem). Možno to všetko takto má byť, možno som sa len nemala k tebe približovať tak blízko. Vynaložila som obrovské úsilie a dlho mi trvalo, kým sa zo mňa opäť stala tá pevná sviečka ako predtým. Bez teba je to síce iné a chladnejšie, no ja verím, že raz ostanem žiariť navždy a ešte silnejšie. No už nie tým tvojim svetlom...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.