Bol to tretí týždeň..? 25.apríl. Sedela na svojej otáčavej stoličke vo svojej starej izbe plnej plagátov koní a rozmýšľala, ako vždy. Nad ním. Chýbal jej. Jej priatelia sa jej vzďaľovali pomalým, ale istým tempom, odkedy prestúpila na inú školu, a tak sa teraz cítila bolestne osamelá. Kde sú všetci? Kde je objatie, keď ho potrebuje..? S ním to bolo iné. Bol tam, objímal ju, bozkával, boli blízko. A teraz... Jej posteľ... Bola taká cudzia. Prázdna. Studená a... Veľká! Zrazu si nevedela nájsť pohodlnú polohu, z Londýna bola zvyknutá zaspávať v objatí s prepletenými nohami a rukami kade sa len dalo a teraz? Čo s nimi? Iba padnú na plachtu a nie je čo chytiť, o čo sa oprieť,.. A to je nepohodlné. Už to videla, keď mala takéto myšlienky, bude to ešte dlhá noc prevaľovania sa v posteli a tichého rumázgania. No ako malá... Už nemala ten problém prebudiť v sebe city. Teraz boli jej slzy horúce a nechutne slané. Teraz jej išlo roztrhnúť hruď, keď z pľúc tlačila von vzduch a odmietala sa v plačlivom kŕči znova nadýchnuť. Dievča daj si facku. Trýzniť samú seba, ako to už mala vo zvyku, len nech má jej život grády! No teraz to bolo tuším o inom. Fakt ho ľúbila. A fakt jej chýbal... Pri priateľoch sa už necítila doma, mali vlastné zážitky, vlastné životy a ona bola mysľou v Londýne, na Highgate Village, nad Flutes, v jeho izbe, v jeho posteli,.. Zas vychutnávajúc sladké nič nerobenie. A pozerať si do očí, vpíjať končekmi prstov toho druhého. Kurva už je to ako z románu Rosamundy Pilcherovej... Zodvihla sa zo stoličky a s prázdnym výrazom vypla notebook, zaľahla do postele a zhasla. Áno. Toto bude ešte dlhá noc – pomyslela si a keď zavrela oči, na vankúš jej stiekla prvá slza.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
14michelle03
14. 5.mája 2010 20:06
nie vždy nový frajer zaplní miesto, bolestnú ranu po tom starom...
Napíš svoj komentár