„Prepáčte ste v poriadku?“ opýtala sa slušne. V tom zostala stáť, a nevedela zo seba dostať ani hlások. Lukáš nevedel o čo ide a všetko mlčiac sledoval. Bol to chlap z jej sna. Vysoký šarmantný hnedovlasý muž, s hnedými očami, a pekným úsmevom.
„Áno“ odpovedal. No keď sa pozrel Martine do očí. Aj on zmenil výraz tváre.
Obidvaja zostali veľmi zaskočení. Akoby sa videli v zrkadle. Boli takmer ako dvojičky.
„Môžem vás pozvať na čaj?“ spýtal sa neznámy muž.
„Môžeme.“ prykývla Martina.
„Samozrejme aj váš priateľ“ pousmial sa
Martina a Lukáš si teda sadli, so stále sa držali za ruky.
Prerozprávali celý deň až do noci.
„Povedz mi niečo o sebe“ zvedavo odsekol neznámy muž.
„Volám sa Martina, mám 16 rokov ,toto je môj frajer Luki a žijem s mamou a eh nevlastným otcom“ povedala.
,,Môj otec“... Stíchla. „Neviem čo je s ním, od narodenia som ho nevidela, nepoznala.“
„Ou , prepáč je mi to ľúto.“ Povedal neznámy. „Teší ma, som Lukáš, Maťkin frajer“ pusmial sa.
„A ako sa voláte vy?“ spýtala sa zvedavo Martina.
„Nemusíš mi vykať volám sa Erik.“ povedal.
„Tak ma teda teší, Erik.“
„A čo ty a Tvoja rodina?“ pýta sa Martina.
„Ja žijem sám. Mám dcéru presne v tvojom veku“ povedal.
„Porozprávaj mi o nej“ naliehala Martina.
„Je určite naozaj krásna. Opustil som ju keď mala 3 roky. Jej mama Veronika“... „Veronika?!“ skočila mu do reči.
„Rozviedli sme sa, a ja som odišiel z mesta, ktoré mi prinieslo to najväčšie utrpenie môjho života. Stratil som ženu, dcéru, všetko čo som miloval.“ Plakal. Martina spolu s ním. „Ja som stratila otca, žije tu v Mexiku s jeho novou manželkou, neviem o ňom nič.“ Hovorí Martina.
„Je hudobný producent“ pokračuje. „Toto je všetko ,čo o ňom viem.“ sklamane priznala.
„Hudobný producent?“ spýtal sa no už mu to nesedelo, veď Erik je hudobný producent tiež a zisťuje že majú asi veľa spoločného.
„Áno, chcela som spievať, ale nevedela som začať“
„Spievala som už od malička, pochodila rôzne súťaže“ chváli sa.
„Musíš mať talent, dievča“ odsekol. Je tu v meste jeden podnik, kde každý piatok vystupujú speváci, skupiny.“ Povedal. „Lukáš a čo ty?“
„Ja tancujem“ odpovedal.
„A čo hudba, spev?“ pýta sa Erik.
„Neskúšal som to“ s úsmevom vraví.
„Mám tu hneď za rohom nahrávacie štúdio“ povedal.
„Neskúsite to?“ opýtal sa nadšene. „Ja a spev?“ zasmial sa Lukáš.
„No neviem, ale skúsiť by sme to mohli, nie?“ spýta sa Lukáš Martiny.
„Tak dobre teda , skúsme to“ odpovedala.
Erik odišiel zaplatiť ,a Martina si Lukášom opätovali menší bozk.
„Môžeme ísť“ zvolal Erik.
Po príchode k dverám štúdia Martine prišlo nevoľno. Keď videla ceduľu vyvesenú nad štúdiom, keď stálo Erikove priezvisko, sa jej zakrútila hlava. „Láska stalo sa ti niečo?“ vystrašene sa spytuje Lukáš.
Zostala stáť a čakala kým ju prejde bolesť hlavy. „Nie, nič môžeme ísť“ odvetila.
Erik mal naozaj pekné štúdio, oblepené všeliakými diplommi a certifikátmi. Zase to priezvisko.
„Do riti čo toto má znamenať?“ „Ničomu nechápem, ako že je tu toľko zhôd?“ nechápajúc zo seba vykríkla.
Erik na ňu pozrel s nepokojom.
„Neviem prečo, ale myslím si, že ty si môj otec,Erik“ povedala zmätene. „Ja?“ pozrel na ňu Erik. Lukáš sledoval rozhovor a čakal čo sa bude diať ďalej.
„Áno ty!“ kričala.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár