Cítim ako zo mňa vychádzajú všetky problémy, city, starosti... Keď ja ani neviem, prečo zase vraciam. Je to kvôli “kamarátom“, ktorí sa na mňa vykašlali, kvôli frajerovi, kvôli rodine, ktorá ani nevie, že som psychicky na dne, zničená, unavená zo života?
Rýchlo sa poutieram a vojdem naspäť do triedy, na tabuli vidím napísané past simple/continuous. V mysli vysmejem učiteľku za to, že to nevie poriadne ani ona, a učí to. So zmrznutým úsmevom si sadám na svoje miesto a balím si veci. Obliekam sa, dávam si tašku na chrbát a všetci sa na mňa pozerajú. Nikto ma nechápe. Vstanem a učiteľke hovorím, že idem domov pretože mi je zle.
Zo školy odchádzam do parku, hľadám si tam nejaké tiché miesto, keď ho už po desiatich minútach hľadania konečne nájdem sadám si. Vytiahnem slúchadlá a cigarety. Pri zapaľovaní rozmýšľam nad tým, že by som asi aj mala prestať. Keby chcem, vedela by som prestať aj zo dňa na deň, ale nechcem. Rozmýšľam nad každým jedným okamihom, ktorý som úplne dosrala. Je ich veľa. Zrazu sa rozplačem. Viem, že je neskoro plakať nad rozliatym mliekom. No ako mi vždy vraví kamarát, nasyp na stôl cereálie a máš raňajky. Len neviem aké raňajky spravím s ignorujúcich priateľov a nevšímavej rodiny...
Blog
10 komentov k blogu
1
wolskeoko
16. 4.apríla 2013 14:10
aj ja sa idem vygrcat z toho, ako vela mladych caka pecene holuby do ust, trapi sa tym co bolo a ignoruje prilezitosti v pritomnosti a uz vobec nerozmysla co s buducnostou...
4
suhlas s 1. zivot je taky, akym si ho spravis/ako sa k nemu postavis.
5
@wolskeoko : výnimočne ti musím dať za pravdu, dobre si to napísal aj keď drsne ale kopanec niekedy viac pomôže ako ľutovanie...
6
cha, ono to je všetko v skutočnosti prehnané v tebe a raz zistíš, kde robíš chybu ty.
9
@niikolka to je pekné že rozmýšľaš nad budúcnosťou ,ale rozmýšľas aj nad tým že si celkom zničíš zdravie(aké to má všetko následky) nehovoriac o tom že takéto úniky tvojej psychike neprospejú, je ľahké povedať si všetci na mňa kašlú ale takýmto dožadovaním sa pozornosti ublížiš len sebe tak prečo si tak strašne závislá na tom čo si kto myslí ...O pár rokov budeš všetko chcieť vrátiť späť a hovoriť si aká som bola blbá prečo som si nevážila seba a zdravie...
10
nad akou? cely blog hovori o depke z toho co sa stalo o depke, ktoru si si vytvorila sama. Ignorujes pritomnost, pritom tolko krasnych, ci prijemnych veci je vsade okolo. Tak malo staci k radosti.
Napíš svoj komentár
- 1 Hovado: Zvláštnosti slovenskej poľovačky s Maďarom
- 2 Mixelle: Milan a Zuzana alebo ako som sa stala strážcom tajomstva
- 3 Protiuder22: Oheň
- 4 Dezolat: Teal a jeho sen o písaní
- 5 Hovado: Opäť som späť
- 6 Mixelle: Agáta
- 7 Tomasveres: Moje prvé ( ne ) vysnívané auto
- 8 Hovado: Spomienky
- 9 Hovado: Každé bláznovstvo, 3 dni trvá
- 10 Hovado: Psychoterapia