Stalo sa vám už niekedy, že ste počúvali nejakú pesničku,spomínali na nejakú osobu,na všetko čo ste spolu prežili a zrazu ste ucítili obrovskú hrču v hrdle,vďaka ktorej ste ledva dýchali?Alebo vám slzy vyhŕkli rýchlosťou blesku?Alebo vás,prinajhoršom, naplo?No,mne sa toto stalo presne dneska.
A tak som zase tam, kde som bola.Sedím zoči-voči záchodovej mise.Je to súboj kto s koho.Vyhrá moja pevná vôla alebo môj slabý žalúdok?So slúchadlami v ušiach,počúvajúc Nickelback,so slzami v očiach a hlavou plnou spomienok si strkám prsty pravej ruky do hrdla.A zabúdam.Snažím sa zabúdať.Chcem prestať spomínať ale nejde to.Prečo nevieme len tak zabudnúť?
A ako som rozmýšlala nad touto myšlienkou zrazu som mala večerný pozdrav so svojimi raňajkami.Konečne je to vonku.Všetká tá bolesť,smútok,žiaľ.Pre istotu som sa pozrela do mise, či sa tam náhodou nenachádza moje sklamaním roztrieštené srdce.Bohužial, som ho tam nenašla,takže ho stále mám.Je zaujímavé, že aj po toľkých sklamaniach a bolesti ho ešte stále mám a funguje tak ako má.

 Blog
Komentuj

3 komenty k blogu

1 
fotka
pimkiee  25. 11. 2011 23:09
spomínala si na nejakú osobu a potom si sa šla vyvracať?
2 
fotka
niikolka  7. 11. 2012 15:55
Jo. Mám slabú psychiku, a ked je na mňa toho vela tak vraciam.
3 
fotka
smartboy  7. 11. 2012 16:25
pred rokom ti to komentovala a ty teraz odpíšeš Nika logic
Napíš svoj komentár