„Aké to tam je ?“ spýtala sa Aďka na druhom konci telefónu.
„Ako v nebi. Magické.Totálne úžasné!“ povedala som úprimne, no pochybujem, že to tak aj znelo.
„A čo chalani ?“
„Ále no tak ! Som tu len pár hodín.“
„To je dosť dlho! Flákaš sa! Čo si doteraz robila ?“
„Cestovala som sem,slečna Panovačná ! Vybaľovali si veci. Čo iné ?“
„PFF“ odvrkla Aďa „ Vyjasni si priority, dievča ! Ja by som už dávno preskúmala tamajších chalanov.“
„Sľubujem, že to napravím, hneď ako budem môcť a podám hlásenie.“
„Dobre vojak!“ zachichotala sa Aďa na druhej strane.
„Dom je 2 poschodvý aj s povalou a s garážou, moja izba je na poschodí a je dokonalá a cez francúzske okno vidím na náš bazén za domom. Je to neskutočné stále si myslím, že snívam.“
„Hmm pošleš mi fotky dobre ? Nech vidím či si nevymýšľaš, lebo to znie fákt neskutočne.“
„A informácia pre teba. Keď sme autom prechádzali okolo Winkinského metra, videla som zopár adeptov!“
„Uj fákt ?!... TÁÁÁK TI ZÁVIDÍM“
„Uj Fákt ?!... TÁÁÁK MI CHÝBAŠ“ skúšala som napodobniť jej hlas.Och znova ?! Fuck ! Kvap kvap....
„Ále nó ? Hádam sa nám drobček nerozplakal. No tak Ema neplač budem aj ja !“
„Neplačem !“ utrela som si slzy.
„Tak veľmi by som chcela byť s tebou a s tými adeptmi.“ zasmiala sa „Namiesto toho trčím tu v krajine zelených škriatkov!“ povedala trucovito.
„Aj ja by som to chcela, pozdravuj doma.“ opäť mi prišlo smutno.
„Len sa nám tam nepokaz !“
„Čo si ? Ja ? Stále ostanem tá stará Ema, akú poznáš.“
„Dúfam, lebo takú ťa ľúbim !“
„Aj ja teba a ne že ma vymeníš za Simu !“ povedala som výhražne.
„Nekecaj teba nikto nenahradí, veď vieš ako mne dlho trvá kým sa naviažem.“
„Viem viem a potom sa ťa už nemôžem zbaviť.“
„Jak to myslíš ? HÁ ?“ znepokojene sa rozčuľovala.
„No jednoducho som sa presťahovala do inej krajiny a stále mi voláš a tak.“
„Tss ! Don´t TELL ! Končím, nenechám sa tu urážať od takej pochabej kúzelnej bytosti ako si ty!“
„Pochabej ? Odvolaj to , lebo ináč ťa začarujem!“ zasmiala som sa.
„ Né né ! Prosím len to nie ! *Odvolávam čo som odvolal a sľubujem čo som sľúbil*“ zasmiala sa aj ona.
„Also, pá!“
„ Nezabudni fotky a adeptov!“
„Rozkaz Pane.“
„Pohov, vojak.“ a zložila. Kvap kvap.. dobre dievča, už možeš plakať! Teraz už áno...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár