"Húúúú" trochu sa zachvel. Počul štekot a samozrejme smiech. Jej smiech.
„To vari ani nie je pravda. To mi robíš naschvál ?“
„Mal si sa vidieť “smiala sa „ Ako si sa tváril!"
Skúsila ho napodobniť. Vystrúhala akože vystrašenú grimasu.Zatváril sa sarkasticky "No jasné, musíš počkať kým to rozdýcham."
"Nemáš čisté svedomie, chlapče!" zaškerila sa.
"Ja som sa nezľakol teba, skôr tvojho strážcu." zohol sa a pohladkal šteňa Labradorského retrivera. Šteňa sa rozvalilo a oblizovalo mu ruky, ktorými ho hladkal.
Hnusák pomyslela si, ale nevedela presne komu to bolo určené. Pozrela naňho a na šteňa. Rozhodla sa dať remízu.
"Ako sa volá?"
"Bruno" zohla sa k ním a pohladkala Bruna po brušku.
"Aha"
"Čože ? Hádam nechceš povedať, že sa ti to meno nepáči!"
"Nooo..." naťahoval ju.
"Nooo.. ČO???"našpúlila pery. A všimla si, že mu trhlo kútikmi úst.
"Celkom ujde." spýtavo sa naňu pozrel
"Páči sa ti to meno. Neklam, viem to!"
"Tss.. ako málo stači ku štastiu, malého dievčatka." provokoval.
"Tak toto ti nedarujem ! Odvolaj to, lebooo..."
"Lebo, čo ?"
"Bruno! Trhaj ... No táák Trhaj !"
Šteňa nechápavo naklonilo hlávku do pravej strany. Obaja sa rozosmiali.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár