My, študenti máme neúrekom veľa možností ako sa zlepšovať. Naším večným nepriateľom je však lenivosť. Mohli by sme sa venovať čomukoľvek, pretože z roka na rok je tu viac príležitostí. Chýba nám však iniciatívnosť a pevný cieľ. A v neposlednom rade – peniaze. Ako sa hovorí: „Dnes nič nie je zadarmo.“ A tu prichádza na rad otázka Skadiaľ ich nabrať? To, že sme ešte len deti je už slabá výhovorka, aj keď nie každý si stíha zadeliť čas tak, aby sa stihol učiť aj pracovať zároveň. Takým patrí uznanie! Väčšina, so mnou na čele, sa však spolieha na svojich rodičov. No oni možno už tú svoju šancu dostali, využili ju alebo premárnili. A čo ak si ľudia zaslúžia viac šancí?
Šanca, akú už dostal určite každý dospelý je zamestnanie. Či už vyhovovalo alebo nie, prinášalo domácnosti zisk. Každý člen rodiny sa tešil, že si môže dovoliť to, čo by si dovoliť nemohol, keby práca neprinášala peniažky. A potom sa doba začala meniť. Kde to vlastne začalo? Nedá sa s presnosťou povedať. Súhrn udalostí sa o to pričinil. O stovky, ba dokonca tisícky nezamestnaných ľudí na Slovensku, ale aj všade vo svete.
Absolventi stredných škôl, ktorí nepokračovali v štúdiu na vysokých školách sa možno do práce dostali cez známosť, alebo sa stali verným členom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. A vysokoškoláci? Ani vysoká škola dnes nezaručuje úspešný život a pracovnú pozíciu na úrovni. Nehovoriac o smiešnej mzde, ktorú zamestnanci dostávajú za vykonanú prácu. Schválne som sa vyjadrila len o mzde a nie o plate. Plat je totiž pre zamestnancov, ktorých zamestnávateľom je štát.
A školstvo? To vari nie je podriadené štátu? Úprimne mi je ľúto všetkých učiteľov, ktorí svoju prácu berú svedomito a stali sa učiteľmi preto, aby rozdávali múdrosť mladšej generácii. Ale len takých! Treba uznať, že medzi všetkými profesiami sa nájdu indivíduá, ktorým ide len o čistý zisk a nie o zmysel toho, čo robia. Ale za to tiež môže náš systém, ktorý z ľudí vychoval sebecké stvorenia hrnúce sa len za peniazmi. Ako keby mali prinášať šťastie. No v úplnej podstate ho prinášajú. Dnes tomu je skutočne tak. Človek, ktorí nemá peniaze, sa veru nemá v živote dobre. K chýbajúcim materiálnym veciam začne pribúdať aj nedostatok sily pokračovať v Osobných príbehoch ľudí, ako to nazval Paolo Coelho vo svojom svetovom bestselleri Alchymista. Odporúčam prečítať!
Za veľmi závažný problém považujem fakt, že je v dnešnej dobe veľmi ťažké nájsť si prácu. Ale dá sa to! Odhliadnuc od zárobku, miesta práce a ostatných faktorov pri rozhodovaní o nastúpení do práce prichádza zásadná komplikácia, ktorá nebýva raritou pri práci v zahraničí. Na internete je množstvo agentúr, ale aj jednotlivcov, ktorí ponúkajú výhodnú prácu za poplatok. Ten sa má, samozrejme, vyplatiť dopredu a žiadatelia o prácu za „odmenu“ dostanú neprijímané telefónne hovory a prázdnu e-mailovú schránku. Ale ani tu „vyššia sila“ nezakročí, kým poplatok neprevýši určitú sumu peňazí...
Ako odhaliť potenciálneho klamára, ktorý na vás chce len zarobiť určite zistíte znova na internete, pretože tam si obete klamstva vymieňajú skúsenosti a názory na rôznych diskusných fórach. Nezaručuje to však, že nabudúce nenatrafí takýto človek na vás a neoberie vás o hŕstku peňazí. Preto neviem ani povedať, či sa oplatí byť féroví, keď to nezaručuje úspech a to, že sa vám naskytne ešte aspoň jedna šanca v čomkoľvek, nie len v práci.
Nikola Kökényová
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár