Už mesiac sa trýznim, máčam otázniky slzami, ale nič nepomáha. Kde si v pekle, že sa neozveš? Môžem porozbíjať pol mesta, užiť čarovný nápoj a vykúzliť dúhu, nič mi nepomôže.
Smejem sa, lebo snáď každý zažil virtuálnu lásku. Počúvam, hlúpe zážitky pubišky v autobuse. Ukazujem prstom na čelo a vydýchnem “ Blbá, zaľúbená “.
A aká je moja láska stiahnutá z chatu? Začnem sa chváliť aj ja ....nekonečná, krikľavá ako dáma z bulvárneho plátku, obrovský ohňostroj ukojených uhlíkov.
A aký si bol Ty?
Začalo sa to pred niekoľkými rokmi. Áno Ty nie si nemé čudo, Ty nie si len tieň. Si z mäsa a kostí, máš krásne oči, ktoré núti dievča vyzliecť si tričko. Máš pery, ktoré vravia sladké slová a chutia po tequile s citrónom. Máš krásne, jemné prsty, ktoré hrajú abecedu po mojom tele, ale teraz Tu nie si. Teraz UŽ nepíšeš.
Stieram slzy z očí a mažem nimi farebný svet. Neľúbiš, nechceš... hypnotizujem phone, hľadám ťa v možných - nemožných chatoch, ustavične vysielam myšlienkové signály, ale Ty si sa stal UŽ hluchý, slepý, nemý... môj Pán písmenko.
Môžeme milovať len jednu osobu na svete? Tvrdím, že nie. Srdce je nekonečný sval lásky a ja som veľký kus nadelila práve tebe.
Pýtam sa ťa: „ Čo je to za cit, čo je to za energiu čo panovalo pri našich nekonečných vetách?. Prečo si ho vypľul ako použitú vec a zahodil do odpadkov?“
Viem. Večne som Ti bola v pätách, večne vyzváňala, večne sa milovala s tvojimi písmenkami. Uštvala ťa ako psa a dusila na šťave.
A čo som dosiahla? Že už neľúbiš, nepíšeš....
Stal si sa taký neviditeľný, nedosiahnuteľný, môj milovaný Pán písmenko
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
pettulqa
4. 4.apríla 2010 11:54
vau
2
strašne sa mi to páči.. virtuálne lásky sa strácajú častejšie.. suhlasim s tebou.
Napíš svoj komentár