Léthé, špajza a emočné second-handy

Náš rozkošný príbeh je živený prítomnosťou.
To, čo bolo predtým, nebolo menej nádherné.
Akurát, že už nie je. A my sme. Veľmi ďaleko.

Po každom reštarte sa ožieram vodou z Léthé.
Opijem sa, nacengám zabudnutím, hoci sa to
na dámu nepatrí. Figu, veď ja som feministka.

A gdo je vác? Späť k Léthé, toto je môj postup:
Časť vymažem, znegujem, popriem, tak pekne
psychoanalyticky vytesním, s eleganciou mne

nevlastnou. Časť zrecyklujem, odložím do PVC
tašiek, založím do šanónov, zamknem do špajze.
Veď také „Milujem ťa“ sa predsa ešte zíde, nie?

***

Citovú zainteresovanosť investujem v záložniach.
Čo investujem, skôr prehajdákavam, vracia sa mi
totiž pochudnutá, obchytaná, zoslabnutá úrokmi.

Že vraj, čo som čakala, ak to neodnesiem do banky.
Áno, existujú aj banky. V mojom mikrokozme. Ale
také sa mi zdajú neosobné, chladné, neautentické.

Preferujem neformálne miesta: putiky-stanice-trhy.
Aj nakupovať chodím do emočných second-handov.
Náhodou, tie veci tam sú svojské, originálne, majú

vo vnútri príbeh a zvonku jazvy. Zväčša len nudné
detské pády, ale z času na čas sa objaví aj nejaké to
žiarlivosťou dorezané líce. Áno, aj také bolo! Okrem

toho, kde by som už len v mojom veku natrafila na
panenský tovar? A keby aj, kto by ho chcel? Veď to
by musel byť vyradený, chybný... Ďalšia možnosť

je nakupovať v zahraničí. Tam to má predsa len iný
šmrnc. Veď preto sa išli ľudia za BONy potrhať! Za
čias komunizmu Tuxex, za čias Mojsejovej Miškolc

a dnes sú hranice otvorené dokorán ako okná keď sa
v sobotu na dedine upratuje. Dostať sa dá prakticky
ku všetkému – limitom je však naša vlastná cena.

***
Prečo vlastne tento text organizujem do strof neviem.
Ale to, čo skrývam do cynizmu akosi tuším. Asi viem,
prečo bezbožne naznačujem, že vzťah je len tovar, že

je ho všade dosť a ujde sa každému. Aj to, že šťastie
je ľahko nahraditeľné a ak mi náhodou konkrétne toto
jedno ujde, tak sa svet nezrúti. Lebo sa mi rúti. Reštart?

 Blog

11 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu