Láska je slovo na päť písmen, on mi na konci povedal až päť slov... Part 10.

Čo do PIČI to má znamenať??? Pozerala som sa na tú poštu a srdce mi prudko búšilo hnevom. Keď som si našla profil s nickom SaLaMandraA, samozrejme, že v ňom nič nebolo. Profil bol vytvorený dnes a aj keď to bol mužský profil, bolo mi jasné, že to žiaden chlap nie je. Vek nebol zverejnený a ako mesto bol uvedený Poltár. Vtipné. Nemala som žiadnu šancu zistiť, kto to je, nepatrím medzi žiadnych počítačových profíkov, ani hackerov, som rada, že si viem komp vôbec zapnúť. Vzala som do ruky mobil a vytočila posledné volané číslo. Takmer vzápätí som hovor ukončila, ešte predtým než sa ozvalo prvé pípnutie. Martin teraz určite nebude mať čas riešiť so mnou nejakú debilnú poštu. To počká aj dozajtra.

Kolónka na spodnej lište mi zrazu začala blikať.

"u here?"

"Ach, ahoj, hej, som tu, kde si bol tak dlho?" rozvíjala som svoju deň odo dňa lepšiu angličtinu v bielom okienku na obrazovke.

"Sorry hun, mali sme dlhšiu skúšku, o týždeň hráme v Londýne v Purple Turtle... Posielal som ti mailom letáčik," odpísal.

Ani som si nevšimla, koľko e-mailov sa mi za celý týždeň nazbieralo. Polovica z toho boli notifikácie z facebooku a zvyšok boli reklamy z kníhkupectiev a internetových parfumérií. Už si na tie portály ani nepamätám heslo, takže mi veselo spamujú schránku. Po dobrých dvoch minútach hľadania som nakoniec našla v tom binci aj mail od Dereka.

"Čo robíš?" opýtal sa ma. Dve minúty boli naňho asi priveľa.

"Hľadala som ten mail, schránku mám zasratú samými kokotinami..." odpísala som mu podráždene. S obdivom som hľadela na veľmi temne pôsobiaci plagát, ktorý sa mi po častiach začal zobrazovať.

"Je to pecka!" napísala som a hodila mu tam obdivného smajla.

Odpovedal mi obyčajným smejkom a potom sa opäť prejavila jeho úžasná schopnosť odhadnúť moje pocity.

"Hun, teba niečo trápi, alebo som už paranoidný... Mám taký zvláštny nepríjemný pocit..."

V mysli sa mi vybavila tá pošta a slová "piča" a "zomrieš" mi v predstavách blikali ako tragické kasíno v Las Vegas. Prsty sa mi začali samy pohybovať po klávesnici. Na konci päťminútového zúrivého ťukania do úbohých písmenok som capla po entri tak silno, až mi zapadol dovnútra. Krucifix, žeby to ďabol pojebal! Nadávala som v duchu, lebo nahlas som nesmela. Naši by sa mohli zobudiť. Po chvíli prišla odpoveď.

"WTF??!!"

Keď som si prečítala, čo som napísala, začala som hlavou trieskať o tú chuderku s písmenkami.

"glfudllsgsaaaaaadudrrrrrrrrrrbvvnj" - to sa enter uvoľnil a poslal Derekovi to, čo napísalo moje čelo.

"huh?" očividne nechápal, čo sa deje. A nechápala som ani ja.

Ak som o sebe doteraz pochybovala, či som normálna, tak teraz som si bola úplne naistom. Nie som normálna. Vôbec som mu nenapísala o tej pošte, pretože by to znamenalo, že by sa začal vypytovať. A to by nebolo príliš bezpečné vzhľadom na to, že by som sa mohla nechtiac prerieknuť a on by zistil, že v mojom živote na tom mieste, ktoré pôvodne mal zastávať on, je Martin. Tak ako tak by som sa ale tomu nevyhla, on sprostý nie je, zistil by, že niekoho mám. A tak som si vymyslela príbeh. Nie hocijaký príbeh. Príbeh o tom, ako som niekoho stretla, spoznala bližšie a začala s tou osobou chodiť. A tá osoba je žena.

"are you a lesbian??"

"well, it seems to be I am... ... I´m sorry..."

"I go out, need to think, goodnight" a odpojil sa.

Do piči, do piči, do piči, do piči, DO PIČI!!!!!!!!!!!! Ja som úplne scvokla!!! Preboha! Nechala som komp zapnutý, hodila som sa na posteľ, vopchala svoju stupídnu hlavu pod vankúš a začala plakať. Na jeden deň toho bolo až dosť. Žiarlivá Martinova kamoška, pošta s hrozbou smrti a lesba, ktorou som odteraz ja. Aspoň pred Derekom. Môj následný počin sa dá vysvetliť jedine totálnym zrútením racionálneho rozmýšľania. Vstala som, šla späť k počítaču a našla nejaké porno. Lesbické. Pozerala som sa na to stále cez slzy. Keď však začala blondínka brunetke strkať ohromnú uhorku do otvoru, ktorý je podľa môjho názoru stvorený len na vychádzanie nestráviteľných častí, zhnusená som to vypla. Skryla som sa pod perinu a snažila sa nemyslieť na nič, no na zatvorených viečkach som videla všetky tie veci, slová, všetko zlé čo sa behom pár posledných hodín stalo. A zrazu mi zavibroval mobil.

"Mojko, práve som skončil v bare, policajti tu mali raziu, vyjebali zopár pankáčov, a potom som musel zavrieť. Môžem prísť k tebe? Nejde mi nič domov..."

"Príď. Prezvoň mi keď budeš pred dverami," pošepkala som do telefónu.

"Ľubkam ťa, o desať minút som tam." a zložil.

To bolo prvýkrát, čo mi povedal, že ma ľúbi. Zrýchlil sa mi tep.

TO BE CONTINUED...

 Blog

10 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu