Najprv objavíme svet. Ako malé deti sa váľame v blate, v piesku, hráme sa so psími hovnami a ohorkami cigariet. Naše mamy šalejú, doktori sa chytajú za hlavy a my sa smejeme, pretože je to všetko čarovné a nové.
Potom sa nám snažia vtĺcť do hlavy, že piť alkohol je nebezpečné a každý kto raz ochutná kúsok z toho, čo každý večer chľascú naši otcovia z horčičných skiel, je proste zlo. Drogy mi ponúkne niekto na diskotéke, alebo mi ich rovno nasype do pohára, aby mi zničil celý môj doteraz perfektný život. A zase hovno!
Ako veriť dospelým, keď nás tak hnusne ojebali už v mladosti? Kto má chuť byť dospelým a kaziť život iným, vizionárskym deckám, ktoré pred sebou vidia len radosti...
A predsa som si nevybral a ani ty si nevyberieš. Dospeješ. Alebo vyhniješ v dospeláka. Nie skúsenosti, nie osamostatnenie z teba spraví toho hrdého človeka, ktorý si sám platí účty, ktorý má prachy na nové auto a na udržiavanie si milenky a zároveň na oko perfektnej rodiny. Tvoje slabosti, ego, tvoje nechutné a slabošské city z teba spravia emočný odpad. Ale úsmev si nechaj, úsmev ti otvorí dvere k možnostiam ako to emočné dno ešte viac prehĺbiť.
Neskôr sa začneš skrývať za svoje koníčky. Večerný beh, strava plná bielkovín a zdravých tukov, venčenie psa, leštenie karosérie svojho bavoráka, výmena okien v celom dome... a výsledok?
Tvoje ego dosiahne vrchol. A tvoj život úplné dno.
Koľko ég sa práve nasralo a chcú mi vynadať...
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
boolean
30. 12.decembra 2016 22:03
a čo tak to všetko ukončiť?
2
V mnohom súhlasím. To riešenie príde samo. Vždy prišlo samo, keď už sa ľudia nevedeli zmestiť do kože. Pozri, v takej Sírii tieto problémy nemajú.
Napíš svoj komentár