Neutopili sme sa v týchto spomalených dňoch, menili sme chod času cez chľast. Sídlisko je klietka. Ohrada pre blbcov, kreténov, alkoholikov a tých ostatných, ktorý kreténmi a blbcami už dávno boli, len si to nechceli pripustiť a zakrývali sa za rôzne koníčky. Zvyčajne to bol večerný beh, návšteva fitka, prechádzka so psom a podobné hovadiny, čo pozná každý z vás.
Strácali sme mladosť, každým krokom sme za sebou nechávali najlepšie roky života, mysliac si, že tie najlepšie ešte len prídu. Ideálne - ak to príde samé od seba, bez námahy. Ešte ideálnejšie - najlepšie bude, ak sa nezmení nič. Bolo nám bohovsky!
Chýbali len ženské, tak ako každému nadržaenému pubertiakovi. Ak nejaká prišla, väčšinou sme si ju vystriedali všetci, alebo skôr ona si vystriedala nás a potom o nej už nebolo ani chýru ani slychu. Nakoniec, boli to naše prvé lásky. Všetci sme sa zaľúbili za minútu a znenávideli za pár dní.
Keď som s Paťom sedel v policajnom aute mal som nasraté až v gatiach. Ale ten kretén ožratý arogantný vraví: "Počul som, že strkáte ľuďom na stanici stoličky do zadku."
Jeden z nich sa otočil - vyzeralo to, že nevie, či mu má prijebať, alebo sa len zasmiať. Nepovedal nakoniec nič. No ja som mal vtedy pocit, že mám naozaj stoličku v zadku. Nakoniec nás vykopli z auta, hodili nám občianske a s piskotom pneumatik sa pobrali preč. Doteraz nechápem, čo to malo znamenať.
Všetko sme to zapili a už na druhý deň sme opäť behali v noci ulicou a čmárali po stenách pičoviny, mysliac si, že o pár rokov budeme na seba hrdí. A hovno. Veľké prašivé hovno.
Hrdinstvo sa začína práve teraz - odlepím sa od počítača a idem spať.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
priamy, realisticky, putavy.
nedalo by sa castejsie? isto by sa mnohi potesili