Nikomu nič nepoviem.
Všetko zvládnuť sám chcem.
Sám v temnote.
Sám na tomto šírom svete.
Nikoho si nevšímať.
Iba chcem prežívať bolesť.
Svoju bolesť.
Svoju, ktorá dlho- dlho chce u mňa pretrvávať.
Nedokážem prejsť na iné myšlienky.
Iba seba deštruktívne mám myšlienky.
Neviem na svojich rukách spočítať jazvy.
Ale tie ma ani moc netrápia.
Skôr tá bolesť pri srdci ma trápi.
A jazva na duši.
Vždy ak si na niečo bolestné spomeniem,
tie jazvy na srdci a duši zacítim.
Pripomenú sa slzami.
A neprestajným revaním.
Už chcem, aby sa to skončilo.
Chcem, aby všetko zlé sa pominulo.
Jedine čo mi ostáva je dúfať.
Že raz opäť začnem žiť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár