Bez nádeje zábavy som išla na svadbu s mojou starou mamou.Bol tam.Nádherný.Krásny.No nedostupný.Nevyhľadávala som ho.Vyhýbala som sa mu,ale nedalo sa odolať jeho slovám: ,,Nezatancuješ si somnou?´´ Pustili sme sa hned do reči.Sedeli sme na lavičke.Všade bola tma.Zima.Oblečená v jeho saku. Mala som pocit,že sa mi nič nemôže stať.Neverila som.Myslela som si,že je to len sen. Ešte teraz si to myslím.
Na další deň sme sa stretli.Mala som už ísť domov. Nechcela som,ale musela som. Nemohlo to trvať večne. Pobozkal ma. Ja som sa z toho spametávala ešte celú noc. Myslela som si,že sa zbláznim. Bola som ako v sne. Na další deň nám ten hore ešte dovolil aby sme sa mohli stretnúť.
Najkrajší deň v mojom živote.V ten deň sa mi netrebalo nasilu smiať.Vtedy sa mi nechcelo prestať smiať. V ten deň bol pre mňa aj ten najvačší nepriatel priatelom. Moje srdce skákalo od radosti. Nič viac som necítila. Len štastie. Došla som domov už do Košíc,pretože to bolo vo Svidníku. Už som necítili ten pocit lebo nebol pri mne. Možno som sa zaľúbila. Možno mi len na čas pobláznil hlavu. Neviem. Ale stále cítim,že na mňa myslí. Možno nie,ale možno aspoň trošku.
Som štastná,že som ho mohla spoznať. Možno ho nebudem vidieť každý deň,ale stačí mi zavrieť oči. Vidím ho tam. Spomínam si na ten tanec. Spomínam si na ten bozk. Spomínam odkedy som ho naposledy videla.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
teriq
5. 8.augusta 2010 00:06
poznám ten pocit krásne
Napíš svoj komentár