v tej najťachššej a
najneočakávanejšej chvíli,
keď človek zistí,
že sa vlastne klame
,že sa míli,
že má už dávno všetko spočítané,
že vesmír nespí..
Tak ho tresni!
Nenechaj ho spať
a utápať sa v tom stave,
v tom myšlienkovom klame.
Kde každý nájde si svoje miesto,
svoj priestor, svoj klam, svoj žiaľ.
A žiali bohužiaľ.
Alebo Bohu vďaka?
Chýba mu sila draka.
Tá sila,čo v detstve mal.
No potom ju už vac nehľadal.
Len stál, pri tom spal
a prázdny sál sa naňho díval.
Sila sa v ňom nie a nie sa prebudiť,
nemôže lapiť dych, ani srdce pohladiť.
Možno by len to stačilo,
dať mu právo na život,
dať mu priatelstvo na smrť a na život.
Stáť pri ňom.
V tej správnej chvíli ho tresnúť.
A prepnúť program na iný,
veď tento ste už zažili.
Ste sa vonku na slnku pražili
a snažili sa dostať niekam
ďaleko alebo aspoň ďalej
ako ste stáli,
lebo jemu nestačilo to teplo, čo ste mali..
Vlastne tu stále stojí sám
a akoby bez zábran
vesmír mu na plecia padá.
Zrada!?
Zradil sa sám, či to čas ho zas klamal?
Klamal sa sám, či niekto iný ho zas ojebal?
Sám seba v tej samote ojebať nemôže,
veď to by bol sám so sebou na nože.
Niekto iný sa v ňom skrýva
alebo len tak veľmi samotou zíva,
že čas vína a piva
mu dáva antidepresíva?
Stále mu na plecia padá vesmír
, cíti sa jak kacír.
Aj keď sa parvidelne každý večer modlil,
ale asi nie ku tomu správnemu.
Skúsme sa mi modliť ku nemu..
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
vampiresister666
2. 3.marca 2011 17:48
Jediná škoda že to máš písane len tak vo vetách kebyže je to delené tak sa to číta lepšie
Napíš svoj komentár