"Sleduj!" Zakričala a rozrazila dvere do izby, išiel som za ňou. Zastavil som sa hneď za dverami, ona však pokračovala ku komode a prehľadávala šuflíky. Stál som tam, pozeral na ňu, ako sa jej slzy valia po tvári a na nič iné sa nezmohol. Našla to, čo som v živote neočakával.
"Myslíš to vážne, že?" Prehltol som naprázdno a párkrát zažmurkal.
"Áno! Nemá to cenu!" Ruky sa jej klepali, hystericky plakala, ale aj napriek tomu to myslela vážne. Nemohla.
"Prečo?" Šepol som, ale odpovede som sa bál. Bál som sa toho všetkého. Strašne to bolelo. Vidieť ju takto, vidieť, ako sa trápi. Vidieť jej slzy, to všetko.
"Myslíš, že je iná možnosť? Pozri sa na seba a potom sa pozri na mňa. Ja nemôžem inak." Párkrát sa nadýchla medzi vzlykmi a rukou zamierila vyššie.
"Pomôžem ti." Pokúsil som sa o niečo, ako je snáď úsmev alebo aspoň roztiahnutie kútikov.
"Nejde mi pomôcť! Nechápeš to? Nie je iná možnosť! Možno som cvok, ale chcem byť šťastná! Chápeš." Rozplakala sa ešte viac, klepala sa a podlamovali sa jej kolená.
"A čo ja? Milujem ťa, na mňa nemyslíš?" Obočie som zvraštil, zvieral sa mi žalúdok ale nemal som silu na nič. Tato chvíľa bola zvláštna. Zem podo mnou ma pripútala a ja som nemohol urobiť ani krok, sťažka som hovoril a mal pocit, akoby som tu vôbec nebol.
"Oh zabudneš, časom každý zabudne. Stretneš nejakú fajn babu s ktorou budeš šťastný. Budeš ju milovať rovnako ako ona teba. Skôr alebo neskôr príde. Moc ti to prajem." Usmiala sa prívetivo cez slzy, ukľudnila sa, o to viac som bol ja nervóznejší. Ona je v pohode? Ako môže byť?!
"Nerob to, prosím!" Do očí sa mi hnali slzy, ale von sa nedostali, rád by som ich pustil, ale nešlo to. Ako by som nemohol urobiť nič, žiadny pohyb. Nemohol som ani povedať, to čo som chcel.
"Zbohom mám ťa rada." Jej pery sa pohybovali tak pomaly, všetko bolo až príliš pomalé, potom sa to stalo ...
Výstrel.
Možno, že som o niečo neskôr počul húkanie sanitky alebo to bol zvuk ako sa moje srdce rozpadlo na tisíc kúskov. Moja priateľka sa mi zabila pred očami a ja som neurobil ani krok. Zaslúžim si umrieť viac, ako ona ...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
14. 12.decembra 2014 17:59
je to super napisane, a ked si to fakt pisala v 15, tak este viac, len mi chybal nejaky motiv, preco spravila to co spravila
Napíš svoj komentár