(Bez)citne ale (sú)citom

V odrážajúcich sa spomienkach na zrkadle minulosti,
naše detstvo zbadám,
márne hľadám
súcit v bezcitnosti
a pravdu v lži,
musím i bez citu naďalej žiť.

Spomienky na chvíle,
keď chytali sme motýle,
a chodili pod náš strom,
ako malá deti hrávali sme sa celým dňom.

Detstvo už odišlo,
naveky preč,
aby nám nezišlo,
nestratiť reč.

 Blog

6 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu