"všetko tak rýchlo, prakticky stíchlo, keď prasa kýchlo, v boku ma pichlo, zákerné ticho..." tiché argumenty, čo skrývajú sa za slová, čítajúce figmenty, zabudli, ktorá to vlastne bola. onemeli v gramatickej nerovnosti, z kornútkovej zmrzliny, čírej ľudskej zákernosti, upradiem si tíšiny. fialovosť nemoty, očarila kútiky, gravitácia bez drahoty, úzke detské prútiky. Rozhovor v tichu rozpútal pýchu... fľaškovej nemoty, a ŠEPKANCE skryli sa za slová, do tenkej nahoty. a pásik medzi tichom sa stenšoval... . (skrz) prenikám skáčem si z vlny na vlnu, ladím a symfonicky zanikám, v kalnosti a tichu. už som mŕtva. Blog 18 0 0 0 0 Komentuj