Je zvláštne, že aj po takom čase človeka zožiera, že pán, s ktorým už dnes nemám nič dočinenia, si našiel spriaznenú dušu. Vtedy sme predsa boli len deťmi. Veď koniec bol moja práca.
Myslím, že je to žiarlivosť a závisť. Ale nie na tú jeho spriaznenú dušu. Na to, že práve on sa má teraz lepšie ako ja. Sebecké a neľudské? No povedzme si to na rovinu. Len máloktorý človek, dokáže priať niekomu to, čo on sám nemá.
Existuje aj pre mňa TÁ spriaznená duša? Presne taká, akú si ja predstavujem? A viem vôbec, aká má byť? Mám nejakú predstavu, alebo je to len výplod mojej fantázie, ktorá sa každodenne mení s mojou náladou?
Hľadám dokonalosť... Hľadám, ale ja sama nie som vzor dokonalosti. Avšak, slovo dokonalosť je relatívny pojem, lebo každý deň znamená niečo iné. A preto hľadám. Aj keď som si už myslela, že som to našla. Ale nebolo to ono. Lebo keby to bolo, vedela by som to. Cítila by som to v každej časti môjho tela a mysle. Ale keďže nič podobné necítim, tak to nie je to MOJE.
Hľadám ďalej. No myslím, že kým nenájdem samú seba, tak nikdy nebude tá predstava dokonalosti tá dokonalá.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
qirqi
24. 1.januára 2011 12:55
Napíš svoj komentár