Prehnaná starostlivosť sa niekedy nevypláca. U mojej mamy teda určite nie. Mám pocit, akoby som nemohla dýchať. To kontrolovanie je veľmi skľučujúce. Je to únavné a neznesiteľné. Potrebujem svoju voľnosť. Tak prečo to nechápe? Prečo sa o každý voľný okamžik, ktorý chcem mať, musím „biť“ . Prečo to nemôže brať ako samozrejmosť, že chcem, aby mi dala aspoň na jeden deň pokoj. Prečo sa hneď musí uraziť, keď poviem svoj názor a ten nie je totožný s tým jej. Je to už na nevydržanie. Mám chuť kričať. Mám chuť trhať všetko, čo mi príde pod ruku.
Takéto pocity sa u mňa opakujú minimálne každý mesiac. Občas sa vyskytne obdobie, že nechápem, ako mohla byť tak nepríjemná. Je skvelá, dá sa s ňou porozprávať. Môžem sa jej zveriť a dokonca očakávať aj názor, ktorý patrí do tejto doby. Ale potom príde chvíľa, kedy mám pocit, že si potrebuje dokázať, že nado mnou má nejakú moc a pritiahne uzdu a ja opäť nemôžem dýchať. Je to strašný pocit. Lebo neviem, prečo to tak zrazu prišlo.
Ona sa diví, že sa v poslednej dobe s ňou nechceme o ničom rozprávať, že ju berieme ako samozrejmosť. Ale tak to nie je. Nechceme sa s ňou baviť preto, lebo ona musí mať vždy pravdu a nikdy neuzná, že sa mýli. A to je veľmi nefér. Lebo je síce staršia, a má toho viac za sebou, ale nepozná nič iné, len okolie v ktorom sa pohybuje už niekoľko desiatok rokov. Lenže my jej deti, sme si toho prešli už tiež veľa. Možno aj viac ako ona. Bolo to aj vďaka nej, ale to jej nedáva právo, nám kázať, čo smieme a čo nie. Obzvlášť, keď už sme dospelí.
To čo nám dala, bola jej vlastná vôľa. Nežiadali sme o to. A možno to znie veľmi sebecky, ale keď nám to už raz dala, nemôže nás tým dokonca života ovládať.
Dodatok: Svoju mamu veľmi ľúbim, no momentálne som na ňu nahnevaná.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
uniqueprivilegium
31. 1.januára 2011 17:30
Ale toto by si mala povedať jej...
Napíš svoj komentár