Počujem kroky. Cítim napätie na chrbte. Blíži sa niekto? Alebo je to len prelud v mojej mysli. Snažím sa zachytiť, čo len najmenší šuchot. Najjemnejší pohyb. Vnímam každý krok. Každý pohyb svalu, ktorým je tento zvuk vydávaný. Po chrbte mi prejde mráz.
Naozaj sa to blíži. Tie zvuky sú čoraz bližšie a bližšie. Mysľou mi prebehne množstvo myšlienok. Nedá sa to zastaviť. Prichádza to. Prúd myšlienok mi nedá nájsť tie správne slová. Všetko sa deje tak rýchlo. Chcem to zastaviť. Chcem ujsť. Chcem byť neviditeľná. Nechcem byť pristihnutá.
Viem, že ma čaká trest. Za zbytočnú moju chybu. Sedím pri počítači a otvoria sa dvere. Vo dverách rodič. A teraz to príde: „ Prečo sa neučíš?!? “

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár