66d899fa0662f0_full

!na tento serialik som strasne zvedavi hm you..ale asi bude v poho ako tak!!!...

„Niekto raz napísal, že láska je krásna vec, bez ktorej sa nedá žiť. No čo ak sa stane natoľko komplikovanou a nevyspytateľnou, že sa zmení v úplné peklo?“



O čom môže byť život, keď ste na strednej? Žeby o škole, priateľoch či večných problémoch s rodičmi? Možno áno... No každý mi dá určite za pravdu, keď poviem, že je hlavne o LÁSKE. O tej nádhernej eufórii plnej prvých vášnivých bozkov, objatí, dotykov a ... nečakaných následkov.



Makoto Ito viedol úplne normálny život. Bol prvákom na Sakaino Gakuen Academy, jeho známky boli priemerné a hlavu mal plnú, ako inak, krásnych dievčat, s ktorými ale nemal žiadne skúsenosti. Jedného dňa sa však jeho život rapídne zmenil. A to od okamihu, keď sa začal zaujímať o krásnu spolužiačku menom Kotonoha Katsura ...

„To prvé, čo som si na nej všimol bolo, že od začiatku druhého semestra cestovala do školy vždy rovnakým vlakom ako ja... Nevedel som o nej nič. Teda až na to, že chodí do vedľajšej triedy a má rada knihy, ktoré číta cesto ...

To však bolo asi tak všetko... i napriek tomu, že sme spolu cestovali deň čo deň. A tak som sa o ňu začal zaujímať bližšie. Nie však natoľko, aby som sa jej dokázal prihovoriť. Ale preto, že už len jednoduchý pohľad na ňu vniesol do môjho života viac žiarivého svetla ...“



Bol to teda začiatok jednoduchej platonickej lásky. Takej, pre ktorú vám ku šťastiu stačí len jednoduchý pohľad. No on chcel možno viac, než si pôvodne priznal. Asi preto začal veriť na všetky tie nezmysli o láske, na ktoré si v tej chvíli spomenul... Vytiahol z vrecka svoj telefón a jediným cvaknutím spečatil ich životy... Pýtate sa ako?

„Poznáte zaklínadlo mobilného telefónu? Hovorí sa, že ak si doň uložíte obrázok osoby, ktorú tajne milujete a nikto sa o tom nedozvie, vaša láska sa stane skutočnou!“



Viem, znie to ako totálna blbosť! A onedlho si to dokonca uvedomí aj sám Makoto. Preto sa v škole pokúsi jej fotku rýchlo vymazať. No skôr, ako sa mu to podarí, sa do všetkého zapletie jeho nesmierne iniciatívna a energická spolužiačka, Sekai Saionji. Presvedčí ho, aby sa nevzdával a ponúkne mu svoju pomoc. Sama sa v škole s Katsurou spriatelí, zoznámi ju s Makotom ... A ešte skôr ako sa skončí prvá epizóda, je už ruka v rukáve.



Tak fajn, hovorím si. Práve som sa pustil do sledovania lacnej „LOVE STORY“ v japonskom štýle, v ktorej sa všetko odohralo hneď na začiatku a zvyšných jedenásť častí nemá cenu sledovať. Lenže opak bol pravdou! A keby som to na začiatku naozaj vzdal, nikdy by som sa nebol dozvedel, že všetko bude úplne inak, než sa na prvý pohľad zdalo ...



Pýtate sa: „Tak o čom teda School Days vlastne je?“

No predsa o láske! O tej, po ktorej každý jeden z nás tak veľmi túži. Každý o nej sníva a nikto bez nej nedokáže žiť... Nezaujíma nás však, že často pre ňu robíme veci, ktoré sa priečia zdravému rozumu. Že sa zaslepení jej blahom stávame ľahko zraniteľnými. Že sme manipulovaní vlastnými citmi, ktoré sa vymykajú akejkoľvek kontrole... Sme pre ňu schopní urobiť čokoľvek, za akúkoľvek cenu. A aké zvrátené sú potom jej následky!

Zabudnite preto na rozprávky či otrepané milostné romány! Pozrite si príbeh ako vystrihnutý zo skutočného života, ktorý hovorí o láske takej, akou naozaj je.



I napriek tomu, že School Days vzniklo pôvodne ako počítačová adventura od spoločnosti 0verflow roku 2005, pretvoriť ho do podoby dvanásťdielneho seriálu bol pre tvorcov krok správnym smerom. Zaslúžilo sa o to hlavne štúdio TNK, ktoré ho pod réžiou Motonagy Keitara (Amaenaideyo!!, Yumeria, ...) predstavilo svetu hneď o dva roky neskôr. Na mňa osobne zapôsobil seriál (či už po technickej, alebo obsahovej stránke) dosť pozitívne. Grafika je prepracovaná a zameraná na detaily. Taktiež k nej ladí aj hudba, ktorá dokonale vypĺňa pozadie deja. Zapracoval na nej Kaoru Okubo. A keď sme už pri hudbe, nemôžem vynechať „opening“ s názvom Innocent Blue alebo až osem jedinečných „endingov“ (čiže záverečných piesní), ktoré sú priam fantastickým vyvrcholením rôznych situácii na konci jednotlivých dielov. Po obsahovej stránke má tak seriál silno emotívny dej.



Rozbieha sa jednoducho, pokračuje nepredvídateľne (pričom ho rozvíja viac postáv) a končí... No, to si radšej nechám pre seba. To, čo však na japonskej tvorbe milujem zo všetkého najviac, sú charakteristiky jednotlivých postáv. Ani tentoraz ma nijako nesklamali. Každá z nich, či už je to Makoto, Kotonoha, alebo Sekai, je natoľko prepracovaná, že ich počas sledovania budete milovať i nenávidieť zároveň. Dokonca na vás zapôsobia tak veľmi, že by ste sa najradšej stali súčasťou samotného seriálu.

Kašlem teda na reči tých, ktorí tvrdia, že School Days je len lacnou adaptáciou svojej taktiež nevydarenej hernej verzie. Podľa môjho názoru je anime vydareným dielom svojich tvorcov, ktorí doň vložili „istú“ myšlienku. Na tú, však rovnako ako aj ja, už budete musieť prísť sami

Preto ak si chcete pozrieť príbeh, ktorý nemá až tak ďaleko od „Dementie“ (pre nevedomých psychologicky náročnejšie anime určené hlavne pre staršie publikum) okorenenej štipkou humoru, je najvyšší čas, aby ste siahli práve po School Days. Anime, ktoré vás z nebies fantázie stiahne späť do sveta neúprosnej reality.