Neskutočné náhody či osudy sa dejú na tomto svete! A tak sa prechádzame, ruka v ruke po meste a zrazu na dverách plagát a na mojej tvári neskutočne skutočný výraz nadšenia a v duši neskutočne skutočná spontánnosť, ktorá nás vyviedla hore hore hore po točitých schodoch až na druhé poschodie a tam sa to stalo.

Sadli sme si na červené stoličky a v podkrovnej miestnosti sme sa započúvali do viet vytrhnutých z kontextu. Ešteže nasledovala ďalšia téma, ktorej som bola svedkom hneď od začiatku. Autorské čítanie neskutočne skutočnej slečny, čo napísala, že Láska je sliepka, a že Život je krátky. Potom sa ozvala Miriam! Celé to bolo famózne a neuveriteľne náhodné, až som začala filozofovať, či osud existuje alebo sú to len smiešne zoskupené náhody.

Po odohraní poslednej noty som ešte priamo a s kamenným úsmeviskom nadšene a šťastne sedela na tej červenej stoličke. Ešte že sme tam boli spolu a povedal si, že jednoducho musím ísť dopredu. (Hááá, aký dvojzmysel!) Ako vždy úprimnosť vždy boduje a šokuje a po pár vytrémovaných vetách som sa začala smiať a ani som si nestihla uvedomiť a už som stískala v ruke najnovší compact disc mojej najväčšej inšpirácie!

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár