Preto mám dnes tak nostalgickú náladu. Až teraz som si uvedomila, že som nestihla zo seba všetku tú zlobu vykričať. A dnes neviem, ako... Napriek všetkému sa cítim pokojne. Len mám chuť zaboriť sa do priateľovho náručia a poplakať si. Ano, mám ešte mnoho chýb, čo som videla aj za posledné dni, napriek tomu ma desí môj relatívny pokoj. Viem, ešte ani zdaleka nie je po všetkom. Ale je to čudné. Vždy som chcela cítiť ten pokoj v duši, ale trošku ma to dnes desí. Nie som si istá, či je to to, čo si myslím že je alebo sa za tým skrýva niečo iné. Dnes mi bolo povedané: "Neboj sa, len hovor a nemlč. Ved som s tebou ja a nik nesiahne na teba, aby ti ublížil." Priala by som si počuť také slová od blízkych osôb. Tento týždeň som jednu blízku osobu stratila...
Vždy ked niekomu poviem časť zo svojho života, čuduje sa mi a pýta sa prečo to robím. Vraj mám na viac. A ja sa zamyslím a poviem si, čo je viac ako byť tu a starať sa o svojich milovaných? Zlepšiť niekomu život? Asi sa potrebujem cítiť potrebná viac ako užívať si svoj vlastný bláznivý život plný žúrov a podobných vecí. No budem vedieť, ked sa pozriem neskôr v čase späť, že to všetko malo zmysel. Uvedomiť si niečo tak krásne a čisté ako je vzdať sa svojich osobných prevažne egoistických materiálnych túžob pre to aby ste niekomu zmenili život, nie je podľa mňa až také hlúpe. Hlúpe je, ak pomôžete a potom to oľutujete, alebo nedajbože ešte budete dotyčnému vyčítať.
Tento príbeh sa stal len pred pár dňami a ešte dnes v noci sa mi kvôli tomu zle spalo... Kamarát sa mi zdôveril, že pomohol mne blízkej osobe. Povedala som si okej, dobre. Nijako ma to nevzrušovalo. Ale začal o tom hovoriť viac a viac, dokonca si priamo vyžadoval nejakú empatiu. Doslovne si neskôr vyžiadal moju ľútosť, ospravedlnenie a podakovanie. Co ma povedzme si dosť prekvapilo. Je pravda, že pomohol mne blízkej osobe, ale nepociťovala som povinnosť sa za tú osobu nejako jemu ospravedlňovať. Ved to prakticky so mnou vôbec nesúviselo. Ked som to odmietla, povedal mi, že je zo mňa sklamaný, že dúfa, že sme na seba teraz hrdí a podobné veci... Začal ma urážať. Tak som ukončila našu konverzáciu na veľmi dlho, ak nie navždy. Ale stále ma to trápi. Veľa ľudí očakáva odo mňa veci, ktoré im nemôžem poskytnúť a potom bývajú sklamaný. A pritom bezdôvodne. Bez toho, aby som im čokoľvek urobila. Som z toho na nervy.
Blog
Komentuj
12 komentov k blogu
1
savvym
18. 9.sept. 2016 23:13
tak ako som povedal, citový vydierač, zabudni naňho, lebo ti ešte viac ublíži
3
ked ta chcu zmenit na svoj obraz alebo maju predstavu, ze ste si podobni a potom ta zrazu takto urazi, bude to osoba, ktorej sa potrebujes zbavit, utiect od nej. Najhorsie je, ked ta niekto tak blizky zradi, mas prenho otvorenu naruc bez zabran, len to neber akoby si stratila vela, kazdy sa da nahradit, a ked nechce prijat aka si, nestoji ti za to sa s nim bavit a robit si vycitky. To nie je ignoracia priatelia, priatelia nezradzaju a nenechaju ta v stichu. Nezabudaj, ze ludia nie su len kamarati, rodina a ostatni. Nie su vsetci len takito. Moze sa aj z dlhodobeho znameho vyklut dobra osoba, hoci nemate spolocne zaujmy. Mam pocit, ze to beries moc tragicky kvoli jednej osobe. Ublizil ti, tak by si ho prirodzene mala vyradit z mysle, viem trva to, no ja by som sa s nim uz nebavil, keby prisiel, ze prepac. Proste psychopatov si do zivota nepustam. Alr samozrejme je to na tebe, ale to, ze ta citovo vydiera je stale fakt.
4
"Ved som s tebou ja a nik nesiahne na teba, aby ti ublížil." - tuším to až tak nefunguje. Je ilúziou, že akýkoľvek blízky človek, môže druhého ochrániť od takýchto vecí.
A chcieť unikať predtým, tiež nie je najlepšie...
A chcieť unikať predtým, tiež nie je najlepšie...
6
A hej, povedal to sv. Pavlovi, aby ho ujistil, že je na správnom mieste.
Tak ten ťa môže ochrániť, ak je to naozaj potrebné. Akurát, že On koná niekedy možno pre nás nelogicky... ale vždy tak ako je to pre nás v skutočnosti najlepšie. Aj keď to uvidíme až neskôr.
Tak ten ťa môže ochrániť, ak je to naozaj potrebné. Akurát, že On koná niekedy možno pre nás nelogicky... ale vždy tak ako je to pre nás v skutočnosti najlepšie. Aj keď to uvidíme až neskôr.
9
@georg21 to je pravda často sa stretávam s tým, že sa ľudia trápia a nechápu svoju bolesť. Ja sa snažím brať veci ako skúšky a ničoho doteraz neľutujem lebo bez toho by som nebola tam kde dnes som. Ale nie vždy sa dá byť silným... Občas sa musí človek zastaviť a poplakať si aby si uľavil
@pachirisue nie si jediný čo si to myslí preto sa snažím riešiť si svoje pocity a problémy iba sama so sebou no niekedy to nejde, a potom sa dočkám aj takýchto reakcií
@lui74 dakujem to je to čo som potrebovala, pochopenie...
@pachirisue nie si jediný čo si to myslí preto sa snažím riešiť si svoje pocity a problémy iba sama so sebou no niekedy to nejde, a potom sa dočkám aj takýchto reakcií
@lui74 dakujem to je to čo som potrebovala, pochopenie...
11
Netráp sa ak ťa niektorí ľudia nechápu, predsa len každý máme svoju cestu, hlavne sa riaď sama sebou a mysli na seba... Aj to pomáhanie iným má svoje hranice. Potom nevládzeš ty sama a to dobré nie je... Nabudúce určite nad niekým podobným iba mávneš rukou a povieš si, že za to trápenie nestojí. Držím ti palce, aby bolo čoskoro lepšie
Napíš svoj komentár