on ma k sebe uz nevezme
hoc rada by som sla domov
nez pocuvat za oknom
rincanie kovov...
K comu to, ze prisli sme
k comu riskujeme zanik svojej duse
ked ty miesto vazenia si, podpory
do srdca ma kuses...
A mna triznia myslienky
ze sme tu zbytocne...
upadajuca dusa do zabudnutia
Moj domov...
bol jednym z rajov kde ziar nemohol vzplanut,
lebo toto miesto skladalo sa z cirej energie...
vzajomne sme sa ovplyvnovali.
existuje jedno miesto, ktore neohrozuje len nas zivot, ale aj zivot vela okolitych zoskupeni...
Vzdali sme sa zivota a prisli s laskou a vierou...
Nachadzame strach a utrpenie...
Tie city su tak skutocne...
Vidis
uz to vidim materialisticky...
Potom naco sme tu
ked pomoc neprijmas
zatracujes nas
a svet sa ruca...
nenut ma ta zabit...
budem musiet, lebo inak zomrie cely svet...
Gaia musi zit !
neviem ci to dokazes citat...
moje myslienky su tak chaoticke...
nechapes...
no vsetky moje ciny maju dvovod... aj ked ostavam sklamana...
Záchod
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár