Znavená som tmou snažím sa o nemožné ked život stáva sa hrou a trápia ťa chyby kožné Ano, bola som to ja kto vyrval čepeľ z pošvy a namierila a poranila na svojej vlastnej koži Ja viem, odsúdiš ma hned ked uvidíš tie rany rezné no ja mala som obrovský smäd aj ked to vierohodne neznie Ja viem, zavrhneš ma znova bolo to vtedy, bude to i dnes a bojím sa čo ma čaká doma ked som pre nich len zablšený pes No napriek tomu stáva sa to hrou a tvoj pohľad od môjho bočí môj život v tvojej dlani s tmou čo skrýva sa za viečkami belasých očí Už neznám život pokojných dní čo s vlhkou rosou na perách hladil už nie je to šteniatko čo stále len sní a nie je idiot čo gitaru ladil Vstáva len zberba žeravých snov čo do detských duší vkradol sa dnes v noci beštie schádzajú sa na lov a koho lovia ? anjeli, bojte sa ! No nám je i tak dávno dané nesniť tento krásny sen my aj tak už dávno vieme čo sa stane až skončí sa osudný 23. deň Ved kto z nás by nevedel že páchne smrťou, zatuchlinou že blíži sa náš veľký deň ked sa deti schovávajú pod perinou Vyjdite bubáci, nočný frajeri ! vyjdite slimáky, vráskavé opice my sme to vedeli, my sme to tušili len pozrite na červené mesiace ! Posledná kvapka čo špiní tu sny šípková ruženka zaspáva naveky a predsa to bol život trochu pekný no teraz chúlim sa slabá do deky Purpur tečie, už posledný krát, verím na niečo úžasné, no sú to len zdania už sa to nestane, pokojne ležím chcem vám len povedať: Dovidenia ! Blog 2 0 0 0 0 Komentuj