Hľadeli dolu na ľudí. Starší pán so psom, chlapec na bicykli, baba, ktorá sa s niekým nahlas hádala cez telefón. Z tadiaľto zvrchu mali na všetko výhľad. Kým oni boli skrytý v šere, na drevenej podlahe svojho úkrytu, ľudia, ktorý prechádzali popod pouličné lampy, museli odhaliť svoje tváre. ON aj ONA sa vždy radšej držali bokom. Dnes sa nachodili dosť. Sídlisko mali už pobehané krížom-krážom, nič nové sa objavovať nedalo. Preto sa znova uchýlili na svoje tajné miesto.

Nejakým zázrakom sa tu nikdy spolu nenudili. Stačilo, keď mali jeden druhého. Bolo chladno, preto sa k nej pritisol a objal ju. Takto mohol vdychovať s nočným chladom aj vôňu jej vlasov. Neďaleko nich začali po sebe kričať dvaja ožratí chalani. Nevšímali si ich – ich svet bol teraz celkom malinký, ohraničený jeho rukami a vyplnený jej vôňou. Usmievala sa naňho tým svojím detským úsmevom. Dotýkal sa jej svojimi teplými rukami, hladil ju po chrbte. Začal ju masírovať. Očividne jej to bolo príjemné, nestratila úsmev. Rozopol jej bundu, aby mohol masírovať chrbát. Mal teplé ruky, takže jej nebola zima. Hladil jej plecia a postupne celý chrbát. Cítil jej teplo. Páčilo sa mu to. Vzrušovalo. Niekoľko minút (alebo hodín? Čas s ňou beží vždy akosi inak) ju masíroval. Potom sa otočila na chrbát, ležala na bunde a bola príjemne zrelaxovaná.

Nemohol si pomôcť, nemohol odolať. Jemne sa svojimi perami dotkol tých jej. Bol k nej vždy veľmi jemný, nechcel, aby rozplynula do večernej hmly. Ešte vždy bola prekvapená, keď ju pobozkal. Nezvykla si na to, zrejme to v jej svete nebolo bežné, ako tu u nás. Neodtiahla sa však, poslušne čakala, kým dostane ďalšiu pusu. Ich bozkávanie sa zmenilo. Už to nebolo to neisté, trošku neohrabané bozkávanie ako na začiatku. Teraz to bolo nežné, jemné ako let motýľov. Zvedavé jazyky jemne skúmali ústa toho druhého. Čas zastal, okolitý svet sa vytratil a stíchol, len svetlá mesta a bledé hviezdy zostali rovnaké.

Stále sa jej dotýkal. Rukami zašiel na jej prsia. Mala len tenké tričko. Podprsenku nenosila rada, a keď mala sveter, ani si to nikto nevšimol. Keď našiel okraj trička, odvážil sa siahnuť podeň. Páčilo sa jej to, oči mala privreté. ON sa však tešil ešte viac. Hladkal, jemne masíroval jej prsia. Bradavky stuhnuté od chladu neposlušne odstávali do tmy. Hral sa s nimi, jemne, aby sa jej to páčilo. Bozky ešte dokresľovali túto intímnu atmosféru. Nechcelo sa mu prestať, znovu rozdeliť ich svety. Ale museli. Triasli sa od vzrušenia, hlavne však od zimy. Neželal si, aby kvôli nemu ochorela. Obliekla sa. Ešte tam chvíľu sedeli, objímali jeden druhého a užívali si tieto chvíle. Zliezla po rebríku dole. Zliezol dolu za ňou, objal okolo pása a vydali sa na cestu domov. Možno aj trochu tušili, že nasledujúce stretnutie o dosť prekročí hranice obyčajného kamarátstva.

 Blog
Komentuj
 fotka
majuri  10. 4. 2010 23:42
skvele!!!
 fotka
mrnesmely  13. 4. 2010 09:19
keby niekto takto písal na verejnosti o mojom intímnom živote, tiež by som mu chcel prijebať.
 fotka
complicatedperson  18. 4. 2010 02:03
@mrnesmely to nebolo venovane jemu DD
 fotka
antifunebracka  12. 3. 2015 17:04
to si inak paradne opisal, tieto okamihy pred realnym chodenim, kedy clovek nesmelo skusa hranice... och, nostalgicke spomienky
Napíš svoj komentár