Asi druhá puberta alebo ... ja za nič nemôžem

13-11-2012
Niekoho hreje láska, mňa „hreje“ metán.

Ako začať? Uff... najlepšie by bolo nadviazať na predchádzajúce udalosti. V skratke: koncom augusta som sa „rozišla“ s Tomášom. Mala som pocit, že niečo vzniká, ale to bolo klamlivé a on bol ku mne následne pekne nefér, keď mi povedal niekoľko milosrdných lží, o ktorých som tak nejak vnútorne tušila, že sú to len lži, čo aj boli.

Neskôr sa to celé premiešalo. Tomáš začal namotávať ďalšiu a neskôr sa ona s ním rozišla (pravdepodobne sa k nej dostalo to, že to nebude nadlho). Potom sa stala jedna mierne závažná udalosť a to, že Tomáš bol vonku s J. a N. (kamaráti cca ¾ roka) a N. zobrala moju kámošku Miu a ja som o tom ani len nevedela. Mne by to bolo úprimne jedno, len ma vytočil ten fakt, že mi to Mia ani len neoznámila ani nič, ani sa ma neopýtala na to, proste nič. Dozvedela som sa to asi aj náhodou.

Síce som spravila scénu cez dve vety v SMS, ale to len zo zúfalého pocitu a hnevu a asi v tom bol aj ten paralen. Cítila som sa odstrčená. Do druhého dňa som toho moc nenaspala, ale premyslela som si všetko. Mia potrebuje spoločnosť a keďže ju mám rada, poznáme sa predsa od škôlky, tak pokojne sa vypustím a nebudem robiť žiadne scény aby si ona mohla tvoriť svoj sociálny život v realite. Ale ona sa na druhý deň vykecala a tak a doniesla novinku, že N. a Tomáš sa k sebe nejak mali.

Potom preskočím pár kapitol ....

N. a Tomáš spolu chodia von, J. zbalil inú kámošku N., vyčlenil sa z „partie“. Mia zostala na svojom, píše si s Tomášom a ja...... ja som aj zo zlosti aj z radosti obnovila konverzáciu s Tomášovým bratom – poznám ho rok (nie dva mesiace ako T.).

Zo začiatku som mu napísala, neskôr sa ozýval skôr on mne. A rozumieme si. Bavíme sa. Robíme si zo seba srandu. Rozumiem si s ním lepšie ako s T. A stále nechápem, ako sa oni dvaja nemôžu zniesť, ale to už je ich súkromná vec. Je jasné, že sa ma pokúšal nenápadne vytiahnuť von, ale zakaždým sa mi to podarilo ukecať a dokonca sme sa na tom aj obaja zabavili, čo sa mi príliš často nestáva.

Nechcem ísť s ním von z jedného jediného dôvodu: kvôli Tomášovi – je to voči nemu nefér a cítila by som sa pre seba ako idiot. Neviem. Nemám z toho dobrý pocit. Nie preto, že by som si s ním nerozumela, ale mám voči tomu nejaké morálne bloky alebo čo. S Tomášom sa pekne dlho nebavím a ani si s ním nemám čo povedať a chcem s ním prerušiť akékoľvek kontakty, pre mňa za mňa, nech chodí von s N. a Miou (ony budú rady, že sú vonku), ale ja si s ním už nemám čo povedať, proste chcem od toho preč.

Ale nemôžem. Vyvolala by som zbytočné haló. A nemôžem ísť von ani s jeho bratom, lebo... je to príliš skoro, príliš idiotských udalostí na seba nadviazalo a ... stále to bude mať divnú nálepku.

Ďalšia vec... ono sa to mierne zvrhlo....

Doteraz netuším, či to myslel vážne, alebo ma chcel len nejak psychicky podporiť alebo čo. Proste... konverzácia padla na Miu (mám ju v profilovke) a zase to isté (ako aj u iných chlapov), chcel aby som ho s ňou zoznámila, čo som odmietla a neskôr som mu aj vysvetlila prečo. Nie som zoznamka. Potom sa to nejak zvrhlo na to, že ja som ho odhovárala od toho, že ja stojím za nejaké to chodenie, nejaký ten vzťah a on robil presný opak. On mi to potom "flusol" do tváre tým, že sa vraj sťažujem na to, že Miu balia chalani a keď niekto ide po mne, tak ja vtedy nemám záujem o toho dotyčného. Odpísala som mu, že pre istotu si to ani len nevšimnem. . Potom bol znova asi nešťastný, že nechcem ísť s ním von. Neviem, čo si mám o tom myslieť, či to myslel vážne alebo len ďalšie citové hrádky.

Fór je v tom, že.. ja... som sa asi do neho zamilovala. Nie v tej chvíli, ale asi celkovo. Postupne. Nie som si týmto istá, ale... šťastná z toho tiež nie som. Proste celé zle.

Niekoho hreje láska, mňa „hreje“ metán (ináč povedané a sorry za konkrétne slovo: sračky).

 Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu