Ono sa stalo asi všeobecnou zákonitosťou, že za špatnými dňami vyjde slnko a prídu dni absolútneho pokoja, mieru v duši a v okolí. Ako aj teraz. Pozrela som si film „Eat, Pray, Love,“ napriek jeho zlým hodnoteniam na csfd.cz – vtedy som si chcela radšej prečítať knihu, ale k nej som sa v knižnici ešte nedostala. A k pozretiu filmu ma lákal aj Javier Bardem, ktorý hral v ďalšom mierne nepodarenom filme „Vicky, Christina, Barcelona.“ <- (Treba však povedať, že Barcelona stála za všetky drobné, už len kvôli tomu mestu a architektúre som na ten film príliš nezanevrela.)
Ale vrátim sa k prvému filmu. Pri ňom som si spomenula, ako som snívala, keď som bola malá, že budem cestovať a spoznám svet, aké to bude skvelé a krásne, ako spoznám rôznych ľudí, ich zvyky, obyčaje, tradície, názory, architektúru miest a obydlí, štýl života... ako o tom všetkom napíšem... Jednoducho ten film s Juliou Roberts vo mne v určitých chvíľach otváral staré túžby, prinášal otázky, na ktoré som si chcela niekedy odpovedať a pripomínal staré predstavy o tom, ako som si predstavovala ďalší priebeh môjho úbohého života: -> Cestovať a neriešiť vzťahy. Vôbec. Žiadne. Byť pozorovateľom a obdivovateľom. Nachádzať aj v iných kultúrach zaujímavé myšlienky, ktoré by možno aj prispeli k lepším medziľudským vzťahom. ( Bola som vtedy ešte malá a dosť idealisticky som premýšľala. )
V súvislosti s filmom „Eat, Pray, Love“ som si tiež položila otázku, či som tiež tak-nejak v rovnováhe so svojím životom. Odpoveď v tej chvíli bola samozrejme nie, lebo som pociťovala v určitej oblasti nedostatky... a najradšej by som utiekla – ako to vždy zvyknem urobiť. Predvčerom to bola knižnica. Viem, čo som chcela: cestopisy a nejakú psychológiu - vybrala som si knihu o rýchlom čítaní, lebo TO som chcela vedieť. V knihe sa písalo predovšetkým o koncentrácii a keď som si to premietla na seba, tak som spoznala svoj problém... a keď som sa po chvíli absolútne sústredila na knihu (medzitým asi 2krát zaspala, alebo si teda oddýchla od múdrych slov), tak som pocítila pokoj. A chuť. Veľkú chuť sa pustiť, zahryznúť do čohokoľvek. Do cestopisov, učenia francúzštiny, iných kníh.
Mám chuť. Mám pokoj. Som šťastná. (Aspoň na chvíľu)
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
meredithgrey
21. 7.júla 2011 14:27
eat pray love je lahôdka aj knihovo ale v nej nie je Javier mne sa najviac páči pasáž/úryvok o starej soche svätca-tak si kúp aspoň žreb synu .)
2
@meredithgrey : to áno. risk je zisk... alebo len risk. Ale ten výlet by som brala. (smajlík) achjo (smajlík)
Napíš svoj komentár