-Tak povedz, čo mám spraviť- zručal som na teba, no tebou to ani nepohlo.Len na mňa pozeráš ako na blázna.-Dobre teda- podišiel som ku skrini a zložil zo stojana katanu.Trhol som ňou, až zarinčala kovová čepel, keď vyletela z puzdra.Nervy som mal na krajíčku.-Tak povec a ja si vezmem život- Naše oči sa stále nevedeli odtrhnúť.Ty si váhala, ty si vážne zaváhala.Tak to ma dorazilo.Prudko som trhol rukou a zastal si čepelou rovno pod hrdlom..-Chceš to?- zašepkal som -naozaj to chceš?-
Slnečné lúče sa ti od studeného kovu odrážali do tváre a ty podyšla si ku mne.Položíš dlaň na čepel a odsunieś ju dole.Vedel som čo príde.Objala si ma.Robila si to vždy keď si ma chcela upokojiť.
Stáli sme tam, nehybne v náručí, katana visela nám pri nohách.Keby vedela plakať, som si istý, že by ronila slzy.Stali sme sa rukojemníkmi našej niekdajšej lásky.Otrokmi spomienok na pominuté city.Najhoršie na tom je, že tebe to stačí a myslíš si, že aj mne.Preto mi každým ďalším dňom uštedríš ľadový bozk a bezcitne ma objímeš.Len aby bolo...To ma vie dožrať!
No teraz je to iné.Síce rovnako bezcitné, no katana v dlani mi dodáva odvahu.Je to iné!Posledná kvapka...
-Je koniec- povedal som, pričom sa na zem skotúľala slza.Moja katana plače, aspon tak som si to predstavoval.Ty ma tuhšie zovrieš v dlaniach, no ja som ťa od seba odsunul.Stojíme oproti sebe, ako dvaja cudzí ľudia -naše srdcia sú si už celkom cudzie-...
-Ty plačeš- vydralo sa zo mňa so žalostným výdychom, keď som k tebe zdvihol zrak.Tá slza v mojich predstavách je tvoja...je ozajstná!Zarazilo ma t či sa ti leskli pohľadom na mňa.Niečo sa vo mňe pohlo.Silno to mnou zamávalo.Tvoj uslzený pohľad mnou zamával ako kedysi.Nie spomienka ani minulosť.Ty plačeš teraz, naozaj, kvôli mne.Je ti to ľúto, vravíš.Tak predsa ti to nestačí.Hovoríš, že ma miluješ, že naše city už vychladli, no tvoj život už nemá bezo mňa cenu..náš život.
Zrazu cítim pocit, aký necítil som už roky.Ten pocit, že ti na mne záleží a naša láska ti nie je ľahostajná.Ten nával citov na oboch stranách, ktorý privodil plač, obyčajný plač.
Klesnem na kolená.Katana dopadla mi pri nohách.Uslzená!...Ty klakneš si ku mne a objímeš ma.Klačíme tam pri sebe.Milujeme sa!A prebudili to (ne)obyčajné slzy.
A tak, keď ma objímeś po stýkrát, je to napokon prvý raz..

 Blog
Komentuj
 fotka
baboka  24. 9. 2006 16:08
peknee velmi pekne akurat je podisiel e podYsiel
 fotka
caro  24. 9. 2006 17:46
wow, to to ma naozaj zaujalo a je povedz nie povec
 fotka
paradoxx  24. 9. 2006 17:49
dakujem ze ste starostlivi ja sa totiz s gramatikou velmi nelubim
 fotka
snatcher  24. 9. 2006 23:16
To nič mišo ani mne to nejde z gramatikou.. proste mi nemáme radi gramatiku a ona nemá rada nás.. a príspevok :JE TO PECKA. Všetká moja úcta a obdiv
 fotka
snatcher  24. 9. 2006 23:19
Dokonca az predložky Z/S si sem tam pomýlim však vidíš..
 fotka
lyra  3. 10. 2006 15:27
wooow... fajnoveee...
 fotka
vio  27. 11. 2006 17:46
pjeknyyyy... kam sa ja hrabem z mojim prispevkom o slzach
 fotka
beruska_zuzanka  30. 1. 2007 17:35
Krásne...
Napíš svoj komentár