Vojny Sudrumu I. Barón vs. Kňažná

Časť tretia: -Armáda krvavých.

Čím viac sa Barónovi vojaci približovali k brodu, tým väčšie napätie rástlo Noktarovi v hrudi.Neustále pozoroval stromy na druhej strane a dúfal, že nezazrie prichádzajúcu armádu.Želal si, aby Kňažná nebola natoľko zaslepená hrdosťou.Nechcel, aby prišla, no vedel aká je, takže si bol istý, že každú chvíľu spozoruje jej vojakov.Započúval sa do vetra, do jeho reči.Odhliadnuc od dupotu oceli krvavej armády sa snažil počúvať, čo donáša vietor.Oddelil hrkot brnení od šumu vetra a celý sa do ňho započúval.Zavrel oči a sústredil sa.Vybavil si v myšlienkach jej tvár, predstavil si jej telo.Vystrel ruky, aby lepšie cítil vietor, roztvoril dlane a nasmeroval ich proti padajúcim listom.Len vratko sa držal kôry stromu, sústredil všetkú energiu.Vtom ju započul.Veľmi slabo, ale predsa počul trávu, ako sa ohýba pod šľapajmi desiatok vojakov.Vnímal listy, ako sa zapichujú do Kňažkinich vlasov rozvlnených vánkom.Počul jej dych, cítil, ako dopadá na jeho tvár.-Nie je ďaleko-pomyslel si.-Prichádza,naneštastie-.

Úsmev na Barónovej tváry rástol každou sekundou, každým metrom bližšie k Duronským lipám.Na druhom brehu nevidel ani najmenší pohyb, no to ho netrápilo.Bol si takmer istý, že Mačka neodolá výzve.Preto sa usmieval.Všetko stavil na jedinú kartu, na jej hrdosť, ktorá bola najslabším pilierom jej osobnosti.Jej ego zetemňovalo zdravý úsudok a logické zmýšlanie.A to Barón veľmi dobre vedel.Po pravde kašlal na jej západné územia, ako povedal poslovi.Potreboval ju len vylákať.Nemal šancu poraziť pevnosti strážice všetky priesmyky do jej ríše, avšak západné územia chránené neboli.Vedel, že ich domáhanie ju rozzúri.Kňažná si ich nedá, to bolo isté tak ako jej príchod.

Krištálovo čistá voda dopadla na štíty prvých vojakov, ktorí sa bez váhania pustili cez prudkú vodu na druhý breh.Na čele s velitelom sa urputne pasovali s návalmi Navarijskej vody bezcitne dorážajúcej na ťažké brnenie.Nohy sa im zabárali do bahna, šmýkali sa na klzkých kameňoch, no ani jedného z nich nenapadlo sa vrátiť.Berón mal svoje vojsko dobre vytrénované.Pešiaci vedeli, že alebo pôjdu vpred, alebo umrú jeho rukou.Keď sa cez rieku prebojovali na druhý breh, neopovážili sa ani sadnúť si, ani zložiť zbrane.Okamžite sa pozoraďovali do zástupov a čakali na ďalšie rozkazy.Velitel sa postavil po boku zoradenej armády povedľa Duronskej lipy, na ktorej sedel nespozorovaný votrelec.

Hasegav, vrchný veliteľ armády Krvavého baróna.Celý premočený sa oprel o obrovský strom a mávnutím ruky naznačil lukostrelcom na koňoch, že môžu prejsť.Tý, keď zbadali jeho signál, že druhý breh je zaistený, popohnali kone a nasledovali prvú polovicu armády.Hasegav nebol ani zďaleka tak podriadený Barónovi ako ostatný vojaci.Nebál sa ho, no napriek tomu si bol vedomý jeho vplivom, preto mu oddane slúžil.Kto by však nebol za také peniaze, ktoré dostáva.A okrem toho, ako jediný armádny príslušník má za plnenie Barónovich rozkazov zaistený voľný vstup do jeho háremu.Nepúšťal tam hoci koho, ale Hasegav bol vždy neochvejný a bezcitný, čím si získal jeho priazeň.Na Barónovi ho denne štvalo milión vecí, no aj tak si vždy pokľakol pred jeho trón.Dokonalý vodca.Sebaistý ani tentoraz nezaváhal a stál v prvej rade s obyčajnými vojakmi.Nebál sa, vyčkával, jednoducho rutínna záležitosť.

Potom, ako sa aj jazda prebrodila na druhý breh Duronského brodu, sa cez rieku vydal aj Barónov vlčí povoz.Neboli to však obyčajné vlky.Ako sa pustili dolu brehom k hladine, voda sa rozostúpila na dve strany a povoz mohol po dne rieky prejsť na druhú stranu bez toho, aby sa zmáčal.Nočné vlky so silou ovládať vodu, špeciálne vycvičené na plnenie Barónovich pohnútok.Potom, čo prešli, sa tok vody znova obnovil a Barón so svojim vojskom bol pripravený roztrhať Kňažnú v zuboch.Kde trčí?

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu