Metro I.

Bol to obyčajný deň, už rutinne som ráno vstal, obliekol sa a išiel do práce, ak sa to dá nazvať prácou, vlastnil som malý novinový stánok na Borovickej, jednoduchý malý modrý stánok ktorý tvarom pripomínal zápalkovú škatuľku.
Stánok stál rovno oproti môjmu bytu, bol to obyčajný obytný dom ktorý stál v zástupe ostatných bytov, ktoré boli takmer navlas rovnaké, nebyť očíslované ani by som ten môj nespoznal. Na druhej strane ulice stály malé obchody s potravinami, obuvou, textilom a na samom konci ulice stála stanica metra, sám som metrom moc často nechodil.
Všetko čo som potreboval bolo na tejto ulici, ale iný ľudia ho potrebovali na prevoz do práce, či na nákupy, hemžili sa v ňom ako mravce v mravenisku. Hneď ako som sa poobzeral po ulici nadýchol som sa čerstvého vzduchu v ktorom bolo cítiť že v noci pršalo aj keď ulica bola suchá. Na ulici bolo nezvyčajne plno ľudí, väčšinou bola ulica takmer prázdna, teraz sa v nej nedalo chodiť bez toho aby do vás niekto nenarazil.
Ešte pred tým ako som šiel do stánku, išiel som si kúpiť raňajky do malého obchodu ktorý stál blízko stánku. Keď som vyšiel z obchodu zamieril som rovno k stánku, stánok bol dobre vybavený, bol pokrytý vrstvou železa ktorá už síce prežila svoje ale stále plnila úlohu. Stánok chránil aj kovový zámok ktorý slúžil viac k výzoru než k ochrane pretože stánok bol zabezpečený kvalitným zámkom na kartu ktorú som mal len ja. Keď som vošiel do stánku položil som si raňajky a išiel som otvoriť kryt ktorý chránil sklo pred vandalmi a vykrádačmi, potom som sa vrátil späť do stánku, stánok bol z vnútra celkom malý, mal som v ňom len malý stolík, stoličku a za tým všetkým bola veľká polička s novinami a časopismi. Usadil som sa na stoličku a začala sa moja pracovná doba.
Všetko to začalo asi okolo druhej poobede, ulica už nebola taká plná ako ráno, pri okienku stál bradatý muž ktorý si pýtal noviny. V tom bol počuť výbuch tlmený diaľkou, muž sa náhle otočil smerom miesta výbuchu, udivil sa a začal utekať druhým smerom. Z údivu čo sa deje som zostal nečinne sedieť s prekvapeným výrazom na tvári, zaregistroval som len ľudí ktorý utekali po ulici, túžba vidieť čo sa stalo ma vytrhla zo stoličky, otvoril som dvere, podišiel som kúsok pred stánok aby som videl, uvidel som výškovú budovu s ktorej sa dymilo. Vôkol lietali lietadlá a vrtuľníky a bolo počuť húkanie hasičských a policajných áut, pohľad na pomaly padajúcu budovu ma rozrušil tak že som sa nemohol ani pohnúť od strachu čo sa to tu deje.
Zrazu prerušil moje nekľudné postávanie na ulici ďalší výbuch. Tentoraz blízko, no na tejto ulici to nebolo. Nevedel som čo robiť tak som len stál a čakal čo sa udeje, nasledovali ďalšie výbuchy, veľa výbuchov, a v tom prerušilo búchanie bômb ticho. Také ticho až som prestal dýchať napätím a v tom nastal veľký výbuch, musel som si zakryť uši, výbuch bol silný a asi minútu neprestával, no jeho intenzita sa zmenšovala. Popozeral som sa po ulici, na konci ulice ktorým utekali ľudia bol vidieť hríb dymu a ohňa, bol ďaleko no s pohľadu naň ma rozboleli oči. Rýchlo som utiekol späť do stánku, sedel som a premýšľal o tom čo sa tu deje a čo bude teraz.
Spomenul som si na to čo nás učili v škole o jadrových výbuchoch, no vtedy okolo stánku začali utekať ľudia, bolo ich veľa, nevedel som či mám zostať alebo utekať s nimi čo najďalej, utekali smerom k metru, rozhodol som sa utekať, dotkol som sa dverí, odtláčal som ich aby som ich otvoril no v tom ma dvere zatlačili späť a odhodili na druhú stranu stánku. Cez okno som si stihol všimnúť ľudí vonku ktorých odhadzovala tlaková vlna, ktorá trhala budovy a odhadzovala autá. Schúlil som sa do rohu stánku, a čakal, keď to utíchlo vrátil som sa k myšlienke o jadrových výbuchoch o ktorej nás učili, spomenul som si na rádioaktivitu, znečistenie vzduchu a iné následky výbuchu.
Napadlo mi že by som sa mal uchrániť pred rádioaktívnym vzduchom, po stánku som našiel pár handier a upchal som škáru pod dverami a dieru v skle cez ktorú som podával noviny zákazníkom, ktorý mi na oplátku dávali späť peniaze, zaujal som miesto v rohu stánku a čakal...

Tak, čo na to hovoríte? Je to niečo ako príbeh jednej osoby pri jadrovom výbuchu, kto čítal knihu Metro 2033 ten vie Komentujte! Je to nedokončené no pokračovanie mám. Písať ma to docela baví, takže chcete tu aj pokračovanie??? xD

 Blog

4 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu